« »

Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola.
Piatok 10. týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky.
(Svätý mučeník Diomédes.)


Apoštol na liturgii: alebo = svätému plátnu, a  = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = svätému plátnu, a  = radové čítanie.

250. začalo (Kol 1, 12 – 18)

Bratia, vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi, ktorý vás povolal mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.

173. začalo (2 Kor 3, 4 – 11)

Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

169. začalo (2 Kor 1, 12 – 20)

Bratia, toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno, áno“ bolo aj „nie, nie“? Ako je Boh verný, naša reč k vám nebola aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“ a v ňom je naše „amen“ Bohu na slávu.

Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)

V tom čase, keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako to urobil aj Eliáš?” On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: „Neviete, akého ducha ste. Veď Syn človeka neprišiel, aby ľudské duše zatratil, ale spasil.” A odišli do inej dediny. (Obrátil sa k učeníkom a povedal:) „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.” Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.”

Mt 91. začalo (22, 23 – 33)

V tom čase prišli k Ježišovi saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Nuž, ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.” Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako Boží anjeli v nebi. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba’? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.” Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.