« »

Streda 18. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätých Sixta II., pápeža, a jeho spoločníkov, mučeníkov
alebo Svätého Kajetána, kňaza
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

Kniha Numeri   −   Nm 13, 1-2a. 25 – 14, 1. 26-29. 34-35

Pohrdli vytúženou krajinou

Pán povedal Mojžišovi na púšti: „Pošli mužov, nech preskúmajú krajinu Kanaán, ktorú dám synom Izraela.“

Vyzvedači prešli celou krajinou a po štyridsiatich dňoch sa vrátili. Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran, do Kádeša, podali im správu a celej pospolitosti ukázali plody tej krajiny. Hovorili: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom, ako vidno aj z týchto plodov. Ale sú tam veľmi silní obyvatelia; mestá sú veľké a opevnené. Aj Enakových potomkov sme tam videli. V Nagebe bývajú Amalekiti, v horách Hetejčania, Jebuzejčania a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordánu sú usadení Kanaánčania.“

Medzitým sa Kaleb usiloval utíšiť šomranie ľudu, ktoré vznikalo proti Mojžišovi, a zvolal: „Poďme a zaujmime krajinu, veď ju vládzeme dobyť.“

Ale iní, čo boli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, lebo je oveľa silnejší ako my.“ A luhali Izraelitom o krajine, ktorú prezreli. Hovorili: „Krajina, ktorou sme prešli, požiera svojich obyvateľov. Ľud, ktorý sme videli, je vysokej postavy. Aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky.“

Tu začal celý zástup kričať a celú noc nariekal.

Vtedy Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Dokedy bude tento skazený ľud proti mne reptať? Počul som sťažnosti synov Izraela. Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, urobím s vami, ako ste predo mnou hovorili. Vaše mŕtvoly budú ležať na tejto púšti. Nik z vás, čo ste boli spočítaní od dvadsiateho roku nahor a čo ste proti mne reptali, nevojde do krajiny, nad ktorou som zdvihol ruku, že vás v nej usadím, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. Podľa počtu štyridsiatich dní, čo ste skúmali krajinu – rok sa bude za deň počítať –, teda štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste poznali môj hnev. Ja, Pán, som to povedal a tak urobím tomuto skazenému ľudu, ktorý povstal proti mne: padne na tejto púšti a zomrie.“

Kniha žalmov   −   Ž 106, 6-7a. 13-14. 21-22. 23

R.: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu. alebo Aleluja.
Hrešili sme ako naši otcovia, †
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. *
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky. R.
Onedlho na jeho skutky zabudli *
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
Na púšti sa oddali žiadostivosti *
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. R.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné. R.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 15, 21-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Žena, veľká je tvoja viera

Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“

No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“

On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“

Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“

A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.