« »

Streda 16. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Šarbela Machlúfa, kňaza
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pane, daj nám chlieb z neba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.

Kniha Exodus   −   Ex 16, 1-5. 9-15

Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď

Celá izraelská pospolitosť sa pohla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po východe z Egypta prišla na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom.

A celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba sme sa mohli najesť dosýta. Prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?“

Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Ľud nech potom vyjde a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na každý deň. Tak ho vyskúšam, či hodlá kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. V šiesty deň nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dva razy toľko, ako nazbierajú v iné dni.“

Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše šomranie.“ Keď to Áron povedal celému zhromaždeniu Izraelových synov, obrátili sa k púšti a vtom sa v oblaku zjavila Pánova veleba.

Pán povedal Mojžišovi: „Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom. A poznáte, že ja som Pán, váš Boh.“

Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa napadala okolo tábora rosa.

Keď pokryla povrch púšte, na zemi sa zjavilo čosi drobné, zrnité ako srieň. Keď to synovia Izraela videli, vzájomne sa vypytovali: „Manhu?“ (čo znamená: „Čo je to?“). Lebo nevedeli, čo to je.

Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva jesť Pán.“

Kniha žalmov   −   Ž 78, 18-19. 23-24. 25-26. 27-28

R.: Pane, daj nám chlieb z neba.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, *
dychtivo sa dožadovali pokrmu.
proti Bohu reptali a vraveli: *
„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“ R.
Rozkázal teda horným oblakom *
a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm *
a dal im chlieb z neba. R.
Človek jedol chlieb anjelský; *
pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, *
svojou mocou priviedol vietor od juhu R.
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *
okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, *
okolo stanov. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 13, 1-9

Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.
Priniesli stonásobnú úrodu

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.

Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.

Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.

Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.

Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“