« »

Utorok 4. týždňa po Päťdesiatnici.
Uloženie úctyhodného rúcha našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Bohorodičke.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Bohorodičke.

104. začalo (Rim 10,11 – 11,2a)

Bratia, Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez ohlasovateľa? A ako budú ohlasovať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo zvestujú pokoj, tých, čo zvestujú dobro.“ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Veď Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“ Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Božie slovo. Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, ich hlásanie vyšlo do celého sveta, ich výroky do končín zeme. Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: „Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ, skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím.“ A Izaiáš sa odvažuje povedať: „Našli ma tí, čo ma nehľadali; zjavil som sa tým, čo sa na mňa nedopytovali.“ Izraelu však hovorí: „Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému.“ Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal.

320. začalo (Hebr 9, 1 – 7)

Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.

Mt 41. začalo (11, 16 – 20)

Pán povedal: Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.’ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.’ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!’ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.” Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali.

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”