« »

Pondelok po Nedeli o slepom – 37. deň Päťdesiatnice.
Svätý hieromučeník Terapont.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

39. začalo (Sk 17, 1 – 15)

V tých dňoch Pavol a Silas prešli cez Amfipolis a Apolóniu a prišli do Solúna, kde bola židovská synagóga. Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach. Odkrýval a potvrdzoval, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych a: „Týmto Kristom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.“ A niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Silasovi, aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien. Ale žiarliví Židia si najali niekoľko zlých mužov z ulice, vyvolali rozruch a rozbúrili mesto. Zastali pri Jasónovom dome a chceli ich vyviesť pred ľud. Ale keď ich nenašli, odvliekli Jasóna a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: „Tí, čo rozbúrili celý svet, prišli aj sem a Jasón ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že jestvuje iný kráľ, Ježiš.“ Tak pobúrili ľud i predstavených mesta, ktorí to počuli. Ale keď dostali od Jasóna a ostatných záruku, prepustili ich. Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Silasa do Berey. Keď ta prišli, vošli do židovskej synagógy. A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. A tak mnohí z nich uverili, aj nemálo gréckych žien z vyšších vrstiev i mužov. Ale keď sa solúnski Židia dozvedeli, že Pavol aj v Berei hlása Božie slovo, išli aj ta znepokojovať a búriť zástupy. Tu bratia hneď vypravili Pavla, aby šiel až k moru. Silas a Timotej zostali tam. Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Silasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa.

Jn 40. začalo (11, 47 – 57)

V tom čase veľkňazi a farizeji zvolali veľradu proti Ježišovi a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.” Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.” Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Pascha a mnohí z toho kraja vystupovali pred Paschou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?” Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.