« »

Pondelok po 5. pôstnej nedeli

alebo kratšie
R.: Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
alebo v roku C, keď sa toto evanjelium čítalo na Piatu pôstnu nedeľu Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán; ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil.

Kniha proroka Daniela   −   Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62

Pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho

V Babylone býval muž, menom Joakim. Za manželku si vzal veľmi peknú a bohabojnú Helkiášovu dcéru Zuzanu. Jej rodičia boli spravodliví a svoju dcéru vychovávali podľa Mojžišovho zákona. Joakim bol veľmi bohatý a pri dome mal ovocnú záhradu. A pretože si ho veľmi vážili, schádzali sa uňho Židia.

V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, o ktorých povedal Pán, že neprávosť vyšla z Babylonu od starších sudcov, ktorí len zdanlivo spravovali ľud. Oni často chodievali do Joakimovho domu a ta k nim prichádzali všetci, čo mali spory. Keď okolo poludnia ľud odišiel, vchádzala Zuzana a prechádzala sa v záhrade svojho muža. Obaja starci ju deň čo deň videli vchádzať a prechádzať sa. Zahoreli žiadostivosťou po nej, rozvrátili si myseľ a odvrátili oči, že nevideli nebo, a nepamätali na spravodlivé súdy.

A keď striehli na vhodnú príležitosť, vošla raz – ako včera a predvčerom – len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať, lebo bolo horúco. Nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju.

Ona povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti a zatvorte dvere záhrady, okúpem sa.“

A keď slúžky odišli, obaja starci vstali, pribehli k nej a povedali: „Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my túžime po tebe; pristaň teda a oddaj sa nám! Ak by si nechcela, budeme svedčiť proti tebe, že bol s tebou akýsi mladík, a preto si poslala slúžky preč.“

Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z oboch strán: ak to urobím, bude to pre mňa smrť, ak neurobím, neuniknem vašim rukám. No lepšie bude pre mňa, keď to neurobím a padnem do vašich rúk, ako zhrešiť pred Pánovou tvárou.“

A Zuzana mocne vykríkla. Ale skríkli aj starci proti nej. A jeden bežal otvoriť dvere záhrady.

Keď domáci sluhovia počuli krik v záhrade, vtrhli cez zadný vchod pozrieť, čo sa jej stalo. A keď im starci rozpovedali svoje výmysly, sluhovia sa veľmi hanbili, lebo sa nikdy nič podobné o Zuzane nehovorilo.

Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi Joakimovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného zámeru proti Zuzane, že ju zabijú. Povedali pred ľudom: „Pošlite pre Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ A hneď poslali.

Prišla s rodičmi, deťmi a so svojimi príbuznými. Jej príbuzní a všetci, čo ju videli, plakali.

Vtedy uprostred ľudu povstali obaja starci a položili ruky na jej hlavu. Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, lebo srdce mala plné dôvery v Pána. Starci povedali: „Keď sme sa my dvaja prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a slúžky poslala preč. Prišiel k nej mladík, ktorý bol skrytý, a zhrešil s ňou. Ale my sme boli v rohu záhrady a keď sme videli zločin, bežali sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. Ju sme však chytili a pýtali sme sa, kto bol ten mladík, no nechcela nám prezradiť. Toto môžeme dosvedčiť.“

Zástup im ako starším ľudu a sudcom uveril a odsúdili ju na smrť.

Ale Zuzana mocne vykríkla: „Bože večný, ty poznáš skryté veci, ty vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že krivo proti mne svedčili; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne osnovali proti mne.“

A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha v mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, a on vykríkol: „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“

Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“

On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela. Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili.“

Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť starca.“

Daniel im povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich rozsúdim.“

Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktoré si doteraz páchal, keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: ‚Nevinného a spravodlivého nezabiješ.‘ Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým stromom sa zhovárali?“

On odpovedal: „Pod lentyškom.“

Daniel povedal: „Pekne si luhal proti vlastnej hlave. Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a rozsekne ťa na dvoje.“

Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu: „Semä kanaánske, a nie judejské, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dávali s vami do reči. No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť. Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať sa?“

Ten povedal: „Pod dubom.“

A Daniel mu povedal: „Pekne si luhal aj ty proti vlastnej hlave; lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“

Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.

I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im, ako oni zločinne robili svojim blížnym, aby splnili Mojžišov zákon; usmrtili ich a v ten deň sa nevinná krv zachránila.

Kniha proroka Daniela   −   Dan 13, 41c-62

Zástup odsúdil Zuzanu na smrť. Ale Zuzana mocne vykríkla: „Bože večný, ty poznáš skryté veci, ty vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že krivo proti mne svedčili; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne osnovali proti mne.“

A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedli na smrť, Pán vzbudil svätého ducha v mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, a on vykríkol: „Ja nemám vinu na krvi tejto ženy.“

Všetok ľud sa obrátil k nemu a povedal: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“

On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez skúmania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela. Obnovte súd, pretože krivo proti nej svedčili.“

Ľud sa rýchlo vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás a hovor, pretože ti Boh dal vážnosť starca.“

Daniel im povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich rozsúdim.“

Keď ich oddelili jedného od druhého, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zlobe, teraz vyšli najavo tvoje hriechy, ktoré si doteraz páchal, keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, nevinných utláčal a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: ‚Nevinného a spravodlivého nezabiješ.‘ Nuž teraz, ak si ju naozaj videl, povedz, pod akým stromom sa zhovárali?“

On odpovedal: „Pod lentyškom.“

Daniel povedal: „Pekne si luhal proti vlastnej hlave. Hľa, Boží anjel dostal od Boha príkaz a rozsekne ťa na dvoje.“

Keď ho odviedli, rozkázal priviesť druhého a povedal mu: „Semä kanaánske, a nie judejské, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dávali s vami do reči. No Júdova dcéra nestrpela vašu neprávosť. Teraz mi povedz, pod akým stromom si ich prichytil zhovárať sa?“

Ten povedal: „Pod dubom.“

A Daniel mu povedal: „Pekne si luhal aj ty proti vlastnej hlave; lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“

Celý zástup mocne vykríkol a dobrorečil Bohu, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.

I povstali proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že krivo svedčili, a urobili im, ako oni zločinne robili svojim blížnym, aby splnili Mojžišov zákon; usmrtili ich a v ten deň sa nevinná krv zachránila.

Kniha žalmov   −   Ž 23, 1-3. 4. 5. 6

R.: Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: *
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, *
verný svojmu menu. R.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, †
nebudem sa báť zlého, *
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
tie sú mi útechou. R.
Prestieraš mi stôl *
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
a kalich mi napĺňaš až po okraj. R.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať *
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
mnoho a mnoho dní. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 8, 1-11

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán; ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil.
Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.

Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.

Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.

Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“

Ona odpovedala: „Nik, Pane.“

A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 8, 12-20

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán; ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil.
Ja som svetlo sveta

Ježiš povedal farizejom: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“

Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“

Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.

Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.

Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.“

Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!“

Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“

Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Fakultatívne čítania

Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o Lazárovi, a to takto:
R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa, neumrie naveky.

Druhá kniha kráľov   −   2 Kr 4, 18b-21. 32-37

Keď sa na neho rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo

V ktorýsi deň išiel Sunamitkin syn za svojím otcom k žencom. Tu povedal svojmu otcovi: „Moja hlava, moja hlava!“

Ten rozkázal sluhovi: „Vezmi ho a zaveď k jeho matke.“

On ho vzal a zaviedol k matke. Tá ho až do poludnia držala na kolenách, no potom zomrel. Vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela dvere a odišla.

Keď Elizeus prišiel domov, videl, že na jeho posteli leží mŕtvy chlapec. Vošiel dnu, zavrel za sebou a chlapcom dvere a modlil sa k Pánovi. Vystúpil a ľahol si na chlapca: ústa si priložil k jeho ústam, oči oproti jeho očiam a ruky na jeho ruky. Keď sa tak na neho rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo. Potom vstal, prešiel raz po dome sem i tam, znova vystúpil, ľahol si naň a chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči.

Elizeus zavolal Gieziho a povedal mu: „Zavolaj Sunamitku!“

Keď ju zavolal, prišla k nemu a on jej povedal: „Vezmi si syna!“

Vtedy pristúpila, padla mu k nohám a poklonila sa až po zem. Vzala si syna a vyšla von.

Kniha žalmov   −   Ž 17, 1. 6-7. 8b+15

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, *
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba. R.
Skry ma v tôni svojich perutí. †
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 11, 1-45

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa, neumrie naveky.
Ja som vzkriesenie a život

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“

Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“

Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.

Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.

Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“

Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.