« »

Svätého Polykarpa, biskupa a mučeníka
(spomienka)

R.: Oslavovať ťa chcem naveky, Bože, môj kráľ.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“

List Hebrejom   −   Hebr 11, 1-7

Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety

Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.

Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.

Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.

Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.

S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.

Kniha žalmov   −   Ž 145, 2-3. 4-5. 10-11

R.: Oslavovať ťa chcem naveky, Bože, môj kráľ.
Budem ťa velebiť každý deň †
a tvoje meno chváliť *
navždy a naveky.
Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, *
tvoju veľkosť nemožno preskúmať. R.
Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov *
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.
Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby *
a rozprávajú o tvojich zázrakoch. R.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela *
a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva *
a o tvojej moci nech hovoria. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 9, 2-13

Aleluja, aleluja, aleluja. Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
Premenil sa pred nimi

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.

Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.

A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“

On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“