« »

Štvrtok mäsopôstneho týždňa – predpôstne obdobie.
Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov.
Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

74. začalo (1 Jn 4,20 – 5,21)

Milovaní, ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Rodiaceho, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, čo svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch; a títo traja sú jedno. A traja sú, čo svedčia na zemi: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Božieho Syna. A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali. Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a bude mu daný život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Jestvuje hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti. Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého. A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten pravý Boh a večný život. Deti, chráňte sa modiel! Amen.

Mk 66. začalo (15, 1 – 15)

V tom čase mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.” Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!” Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im vždy robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?” Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!” Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!” A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.