« »

Sobota 5. týždňa v Cezročnom období
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Kniha Genezis   −   Gn 3, 9-24

Pán vykázal človeka zo záhrady Edenu, aby obrábal zem

Pán, Boh, zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?“

On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“

Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“

Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“

Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“

Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“

Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

Žene povedal: „Rozmnožím tvoje trápenie a tvoju ťarchavosť: v bolesti budeš rodiť deti, budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.“

A Adamovi povedal: „Pretože si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal, nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života; tŕnie a bodľač ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné rastliny.

V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa vrátiš.“

A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožené tuniky a obliekol ich. Potom Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás. Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol svojou rukou na strom života a nejedol z neho a nežil naveky!“

A Pán, Boh, ho vykázal zo záhrady Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Vyhnal človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a pohyblivý ohnivý meč, aby strážili cestu k stromu života.

Kniha žalmov   −   Ž 90, 2. 3-4. 5-6. 12-13

R.: Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky. R.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší,
čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž. R.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá. R.
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 8, 1-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Jedli a nasýtili sa

V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“

Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“

Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“

Oni odpovedali: „Sedem.“

Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.

I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.