« »

Piatok 5. týždňa v Cezročnom období

R.: Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám tvojho Syna.

Kniha Genezis   −   Gn 3, 1-8

Budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo

Had bol ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh. I vravel žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“

Žena mu odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho, aby sme nezomreli.“

No had povedal žene: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“

Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on.

Obom sa otvorili oči a keď spoznali, že sú nahí, zošili figové listy a urobili si zástery.

Keď potom počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za popoludňajšieho vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromy záhrady.

Kniha žalmov   −   Ž 32, 1-2. 5. 6. 7

R.: Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť *
a je oslobodený od hriechu.
Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta *
a v ktorého mysli niet podvodu. R.
Vyznal som sa ti zo svojho hriechu *
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ *
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. R.
Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe *
v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd *
sa k nemu nepriblížia. R.
Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; *
zahrnieš ma radosťou zo spásy. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 7, 31-37

Aleluja, aleluja, aleluja. Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám tvojho Syna.
Hluchým dáva sluch a nemým reč

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.

Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.

A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“