« »

Streda 5. týždňa v Cezročnom období

R.: Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.

Kniha Genezis   −   Gn 2, 4b-9. 15-17

Pán, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Edenu

Keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, ešte nevzišlo na zemi nijaké poľné krovie a ešte nerástla nijaká poľná rastlina, lebo Pán, Boh, nedal dážď na zem a človeka nebolo, žeby obrábal zem; len prameň vyvieral zo zeme a zavlažoval celý povrch zeme.

Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestnil človeka, ktorého bol utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.

Pán, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Edenu, aby ju obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo keď budeš z neho jesť, zomrieš.“

Kniha žalmov   −   Ž 104, 1-2a. 27-28. 29b-30

R.: Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. R.
Odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 7, 14-23

Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka

Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“

Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.

A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“