« »

Svätej Agáty, panny a mučenice
(spomienka)

R.: Chváliť ťa budú všetci, čo ťa hľadajú, Pane.
Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

List Hebrejom   −   Hebr 12, 1-4

Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou

Bratia, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.

Kniha žalmov   −   Ž 22, 26b-27. 28+30ab. 30c-32

R.: Chváliť ťa budú všetci, čo ťa hľadajú, Pane.
Svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. *
Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: *
„Naveky nech žijú ich srdcia!“ R.
Pána budú spomínať
a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, *
jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci,
čo spia pod zemou; *
pred jeho tvárou padnú na zem všetci,
čo zostupujú do prachu. R.
Aj moja duša bude preňho žiť *
a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi †
a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu,
ktorý sa narodí: *
„Toto urobil Pán.“ R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 5, 21-43

Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Dievča, hovorím ti, vstaň!

Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.

Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“

Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“

Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov.

I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.