« »

Piatok 37. (32.) týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Stretnutia nášho Pána Ježiša Krista.
Svätý mučeník Tryfón.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Tryfónovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Tryfónovi.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri zo Stretnutia.


58. začalo (1 Pt 1, 1 – 2. 10 – 12; 2, 6 – 10)

Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným cudzincom v diaspóre v Ponte, Galácii, Kapadócii, Ázii a Bitýnii, ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti. Túto spásu hľadali a skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti, pripravenej pre vás. Skúmali, na ktorý alebo aký čas ukazuje Kristov Duch, ktorý bol v nich, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale nám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia vo Svätom Duchu, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli. Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň nárožný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Vám, teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom nárožným,“ „kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“ Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

273. začalo (1 Sol 5, 14 – 23)

Bratia, vyzývame vás: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, so všetkými majte trpezlivosť! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe! Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.

99. začalo (Rim 8, 28 – 39)

Bratia, vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Božej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A nadobudol som istotu, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani sily, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Mk 53. začalo (12, 1 – 12)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.’ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!’ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Urobil to Pán; je to vec v našich očiach obdivuhodná’?” A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Lk 84. začalo (17, 3 – 10)

Pán povedal: „Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie ‚Ľutujem,’ odpusť mu!” Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!” Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,’ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď zaujmi miesto pri stole’? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom’? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’”

Lk 51. začalo od polovice (10, 19 – 21)

Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”

Ex 12,51. 13,1-3. 10-12. 14-16

V ten deň, keď Pán vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny, povedal Mojžišovi: „Posväť mi medzi synmi Izraela každého prvorodenca, ktorý otvára lono.“ Mojžiš išiel, zhromaždil všetok ľud a povedal: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z egyptskej krajiny, z domu otroctva – veď Pán nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou – a zachovajte jeho zákon. Keď vás Pán, Boh, vovedie do kanaánskej krajiny, ako to prisahal tvojim otcom, tak každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, oddelíš pre Pána. Keď sa ťa potom spýta tvoj syn: ‚Čo to je?’, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol mocnou rukou z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Keď totiž zatvrdil faraóna, aby nás neprepustil, Pán pobil v egyptskej krajine všetkých prvorodencov od prvorodencov ľudí po prvorodencov dobytka. Práve preto prinášam Pánovi na obetu každého prvorodenca mužského pohlavia, ktorý otvára lono, a vykúpim každého prvorodenca spomedzi svojich synov.’ Bude to pred tvojimi očami neotrasiteľným znamením. Lebo takto povedal Pán, všemocný Boh: ‚Svojho prvorodeného syna dáš mne!’ Každá žena, ak porodí dieťa mužského pohlavia, na ôsmy deň mu obrežete predkožku. Tridsaťtri dní nevstúpi do Božej svätyne ku kňazovi, kým sa nenaplnia dni očisťovania. Potom prinesieš Pánovi jednoročného nepoškvrneného baránka na celostnú obetu a h olubicu alebo hrdličku pri dverách stánku svedectva k svätyni. Alebo namiesto toho prinesieš pred Pánom dve holubice alebo dve hrdličky a kňaz sa zaňho pomodlí. Lebo títo sú mi náhradou za všetkých synov Izraela. Prijal som ich a posvätil som si ich namiesto egyptských prvorodencov v deň, keď som pobil každého prvorodenca v egyptskej krajine počnúc človekom a skončiac dobytkom,“ povedal najvyšší Boh, Svätý Izraela.

Iz 6, 1 – 12

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

Iz 19, 1. 3-5. 12. 16. 19-21

Hľa, Pán si sadne na ľahký oblak a príde do Egypta. Pred jeho tvárou sa zatrasú egyptské modly a ich srdce v nich sa umenší. Ich duch v nich sa dostane do zmätku a on prekazí ich zámer. Vydá Egypt do rúk pánov, lebo toto hovorí Pán, svätý Vládca zástupov: „Egypťania pijú vodu, ktorá je pri mori, no rieka zmizne a vyschne.“ Toto hovorí Pán: „Kde sú teraz tvoji mudrci?! Nech ti oznámia a nech ti povedia, ako rozhodol Pán zástupov o Egypte!“ V ten deň sa Egypťania budú báť a triasť ruky Pána zástupov, ktorú na nich položí. V egyptskej krajine bude Pánov oltár, na jej hraniciach bude Pánov stĺp a naveky bude znamením Pána zástupov v egyptskej krajine. Lebo budú volať k Pánovi a Pán im pošle človeka, ktorý ich zachráni. Pán bude Egypťanom známy. V ten deň Egypťania spoznajú Pána, prinesú žertvu i dar, pomodlia sa a zložia Pánovi svoje sľuby.