« »

Štvrtok 36. (31.) týždňa po Päťdesiatnici.
Naša prepodobná matka Xénia Rímska.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätému Gregorovi Teológovi.

51. začalo (Jak 1, 19 – 27)

Bratia moji milovaní, každý človek nech je rýchly do počúvania, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo muž v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blažený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame svoje srdce, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Mk 45. začalo (10, 17 – 27)

V tom čase, keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?” Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!” Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.” Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!” Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.”

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10, 31a. 32a. 11, 2b. 10, 2b. 11, 7a. 19a. 13, 2a. 9a. 15, 2a. 14, 33a. 22, 11ab + Múd 6, 12a. 13. 12b. 14a. 15b. 16ab. 7, 30b. 8, 2c. 2ab. 3b. 4. 7bcde. 8. 21cd. 9, 1-2. 3a. 4. 5a. 10. 11bc. 14

Ústa spravodlivého ronia múdrosť; pery múdrych mužov poznajú milosť. Ústa múdrych sa cvičia v múdrosti, spravodlivosť ich oslobodzuje od smrti. Keď umrie spravodlivý muž, nezhynie nádej. Veď spravodlivý syn sa rodí pre život a vo svojom dobre bude zbierať plod spravodlivosti. Spravodliví majú svetlo neprestajne, pri Pánovi nájdu milosť a slávu. Jazyk múdrych pozná dobro a v ich srdci odpočíva múdrosť. Pán miluje nábožné srdcia, príjemní sú mu všetci, čo kráčajú bez poškvrny. Pánova múdrosť osvecuje tvár chápavého. Veď ona predchádza tých, čo po nej prahnú, je pri nich skôr, ako ju spoznajú; a ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú. Kto pre ňu vstáva zavčas ráno, nebude unavený a kto bdie kvôli nej, čoskoro bude bez starostí. Lebo ona sama chodí okolo a hľadá tých, ktorí sú jej hodní a láskavo sa im ukazuje na svojich cestách. Múdrosť nikdy nepodľahne zlobe. Preto som sa stal aj priaznivcom jej krásy, miloval som ju a hľadal od svojej mladosti; hľadal som nevestu, aby som si ju priviedol, lebo ju miloval Vládca všetkého. Veď ona je zasvätená do tajomstiev Božej znalosti a prijala jeho diela. Výsledkom jej práce sú čnosti; ona učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a zmužilosti, od ktorých nemajú ľudia v živote nič potrebnejšie. Ak niekto chce mať aj bohaté skúsenosti, ona vie, čo bolo a tuší, čo bude, pozná slovné zvraty a riešenia hádaniek, vopred spoznáva znamenia a divy, splnenia chvíľ a časov; a pre všetkých je dobrým radcom, lebo v nej je nesmrteľnosť a v spoločenstve jej slov sláva. Preto som sa prihovoril Pánovi, modlil som sa k nemu a povedal som z celého svojho srdca: Bože otcov a Pane milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom a svojou múdrosťou si utvoril človeka, aby vládol nad stvoreniami, ktoré si ty priviedol k bytiu a aby v nábožnosti a spravodlivosti spravoval svet. Daj mi múdrosť, ktorá je prísediaca na tvojich trónoch a nevylučuj ma spomedzi svojich sluhov, lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky. Zošli ju z nebies od svojho svätého príbytku a od trónu svojej slávy, aby bola so mnou a naučila ma, čo je tebe milé; a aby ma viedla v poznaní a chránila ma vo svojej sláve. Veď všetky myšlienky smrteľníkov sú zbabelé a ich úvahy neisté.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.