« »

Utorok 2. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Vincenta, diakona a mučeníka
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pán má svoju zmluvu stále na mysli. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.

List Hebrejom   −   Hebr 6, 10-20

Ponúknutú nádej máme ako istú a pevnú kotvu

Bratia, Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.

Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.

Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

Kniha žalmov   −   Ž 111, 1-2. 4-5. 9+10c

R.: Pán má svoju zmluvu stále na mysli. alebo Aleluja.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána *
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
Veľké sú diela Pánove; *
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. R.
Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; *
Pán je milosrdný a milostivý.
Pokrm dal tým, čo sa ho boja; *
svoju zmluvu má stále na mysli. R.
Vykúpenie poslal svojmu ľudu, *
zmluvu uzavrel naveky.
Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; *
jeho chvála ostáva naveky. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 2, 23-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu

V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“

On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

I. 2019

 « » 
Mesiac
1.
týždeň
Ut 1
St 2
Št 3
Pi 4
So 5
Ne 6
2.
týždeň
Po 7
Ut 8
St 9
Št 10
Pi 11
So 12
Ne 13
3.
týždeň
Po 14
Ut 15
St 16
Št 17
Pi 18
So 19
Ne 20
4.
týždeň
Po 21
Ut 22
St 23
Št 24
Pi 25
So 26
Ne 27
5.
týždeň
Po 28
Ut 29
St 30
Št 31