Streda
16. január 2019
meniny: Kristína
Streda 35. (30.) týždňa po Päťdesiatnici. Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra.
Apoštol na liturgii:
323. začalo (Hebr 10, 1 - 18)
= radové čítanie z tohto dňa; ak sa svätý Anton Veľký slávi s bdením, tak aj
326. začalo (Hebr 10,35 - 11,7)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj
29. začalo (Sk 12, 1 - 11)
= svätému Petrovi;
Evanjelium na liturgii:
Mk 36. začalo (8, 30 - 34)
= radové čítanie z tohto dňa; ak sa svätý Anton Veľký slávi s bdením, tak aj
Mk 39. začalo (9, 10 - 16)
= radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj
Jn 67. začalo (21, 15 - 25)
= svätému Petrovi.
Parémie na večierni:
Múd 3, 1 - 9
;
Múd 5,15 - 6,3b
;
Múd 4, 7 - 15
= všetky tri svätému Antonovi Veľkému.
Apoštol na liturgii
323. začalo (Hebr 10, 1 - 18)
Bratia, keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani žertvu, ale utvoril si mi telo. Nepáčili sa ti celopaly ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Najprv hovorí: „Obety, žertvy, celopaly a obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ - a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Ježiša Krista raz navždy. Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. Dosvedčuje nám to i Svätý Duch, keď povedal: „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.
tak aj
326. začalo (Hebr 10,35 - 11,7)
Bratia, netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a Prichádzajúci príde, nebude meškať. Spravodlivý z viery bude žiť, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby si zachovali život. Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. Vierou chápeme, že Boží výrok založil veky tak, aby z toho, čo nie je zjavné, povstalo viditeľné. Vierou priniesol Ábel Bohu hojnejšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. Vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je podľa viery.
radové čítanie z nasledujúceho dňa prípadne aj
29. začalo (Sk 12, 1 - 11)
V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“
svätému Petrovi
Evanjelium na liturgii
Mk 36. začalo (8, 30 - 34)
V tom čase Ježiš prísne napomenul svojich učeníkov, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane zmŕtvych.” Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Odíď odo mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, len na ľudské!” Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma."
tak aj
Mk 39. začalo (9, 10 - 16)
V tom čase si učeníci zapamätali Ježišovo slovo a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych”. A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?” On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.” Keď prišiel k učeníkom, videl okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?”
radové čítanie z nasledujúceho dňa prípadne aj
Jn 67. začalo (21, 15 - 25)
V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Parémie na večierni
Múd 3, 1 - 9
Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.
Múd 5,15 - 6,3b
Spravodliví žijú naveky; ich odmena je v Pánovi a starostlivosť o nich od Najvyššieho. Vďaka tomu prijmú nádherné kráľovstvo a veniec dobra z Pánovej ruky, lebo pravicou ich zatôni a ramenom ich ochráni. Namiesto plnej výzbroje si vezme svoju horlivosť a zo stvorených vecí urobí zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si pancier spravodlivosti a namiesto prilby si nasadí nepokrytecký súd. Namiesto nepremožiteľného štítu si zoberie nábožnosť a namiesto meča si naostrí prudký hnev; spolu s ním pôjde svet do boja proti bláznom. Budú biť dobre cielené strely hromov – z oblakov poletia do cieľa ako z dobre napätej kuše, sťa zo zbrane na hádzanie kameňov plnej hnevu poletí krupobitie. Rozbúri sa proti nim morská voda a prudko ich zaplavia rieky. Postaví sa proti nim silný vietor a rozpráši ich sťa víchrica. Porušovanie zákona spustoší celú zem a konanie zla prevráti tróny silných. Počujte teda, králi, a chápte; poučte sa, sudcovia končín zeme. Vnímajte, vy, ktorí vládnete nad množstvom a pýšite sa zástupmi národov, lebo mocou vás obdaroval Pán a silou Najvyšší.
Múd 4, 7 - 15
Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.