« »

Utorok 1. týždňa v Cezročnom období

R.: Svojho Syna si ustanovil za vládcu nad dielami svojich rúk.
Aleluja, aleluja, aleluja. Prijmite Božie slovo, nie ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie.

List Hebrejom   −   Hebr 2, 5-12

Patrilo sa utrpením zdokonaliť pôvodcu spásy

Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy.“

Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.“

Kniha žalmov   −   Ž 8, 2a+5. 6-7. 8-9

R.: Svojho Syna si ustanovil za vládcu nad dielami svojich rúk.
Pane, náš Vládca, *
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš? R.
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, *
slávou a cťou si ho ovenčil.
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *
všetko si mu položil pod nohy: R.
ovce a všetok domáci statok *
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 1, 21-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Prijmite Božie slovo, nie ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie.
Učil ich ako ten, čo má moc

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.