« »

Streda po Zjavení Pána

R.: Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.
Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva ti, Kriste, teba zvestovali národom; sláva ti, Kriste, v teba uverili na svete.

Prvý Jánov list   −   1 Jn 4, 11-18

Keď sa milujeme navzájom; Boh ostáva v nás

Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.

A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.

Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.

Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.

Kniha žalmov   −   Ž 72, 1-2. 10-11. 12-13

R.: Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.
Bože, zver svoju právomoc kráľovi, *
kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom *
a podľa práva nad tvojimi chudobnými. R.
Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, *
oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.
Budú sa mu klaňať všetci králi, *
slúžiť mu budú všetky národy. R.
On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, *
i chudobného, ktorému nik nepomáha.
Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, *
zachráni život úbožiakom. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 45-52

Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva ti, Kriste, teba zvestovali národom; sláva ti, Kriste, v teba uverili na svete.
Videli ho kráčať po mori

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.