Utorok
22. január 2019
meniny: Zora
Utorok 2. týždňa v Cezročnom období
Z
alebo
Svätého Vincenta, diakona a mučeníka
Č
(ľubovoľná spomienka)
R.: Pán má svoju zmluvu stále na mysli. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Čítanie z Listu Hebrejom Hebr 6, 10-20
Ponúknutú nádej máme ako istú a pevnú kotvu
Bratia, Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.
Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.
Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Pán má svoju zmluvu stále na mysli. alebo Aleluja.
Responzóriový žalm Ž 111, 1-2. 4-5. 9+10c
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
Veľké sú diela Pánove; *
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. R.
Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; *
Pán je milosrdný a milostivý.
Pokrm dal tým, čo sa ho boja; *
svoju zmluvu má stále na mysli. R.
Vykúpenie poslal svojmu ľudu, *
zmluvu uzavrel naveky.
Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; *
jeho chvála ostáva naveky. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 2, 23-28
Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Počuli sme slovo Pánovo.