« »

Streda 32. týždňa v Cezročnom období

R.: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!

List Títovi   −   Tít 3, 1-7

Blúdili sme; ale zo svojho milosrdenstva nás spasil

Milovaný, veriacim pripomínaj, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok.

Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.

Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodni opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli.

Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.

Kniha žalmov   −   Ž 23, 1-3. 4. 5. 6

R.: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: *
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, *
verný svojmu menu. R.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, †
nebudem sa báť zlého, *
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
tie sú mi útechou. R.
Prestieraš mi stôl *
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
a kalich mi napĺňaš až po okraj. R.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať *
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
mnoho a mnoho dní. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 17, 11-19

Aleluja, aleluja, aleluja. Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!
Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“

Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.

Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“

A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“