« »

Utorok 32. týždňa v Cezročnom období

R.: Pane, spas ma; ochraňuj ma v čase súženia.
Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.

List Títovi   −   Tít 2, 1-8. 11-14

Žime nábožne a očakávajme blahoslavenú nádej a príchod slávy nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

Milovaný, ty hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.

Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.

Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.

Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.

Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.

Kniha žalmov   −   Ž 37, 3-4. 18+23. 27+29

R.: Pane, spas ma; ochraňuj ma v čase súženia.
Spoľahni sa na Pána a dobre rob *
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi *
a dá ti, za čím túži tvoje srdce. R.
O život bezúhonných sa stará Pán *
a ich dedičstvo trvá naveky.
Pán upevňuje kroky človeka *
a sprevádza ho na ceste. R.
Vyhýbaj zlu a dobre rob *
a budeš mať domov naveky.
Spravodliví zdedia zem, *
budú ju obývať na veky vekov. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 17, 7-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť

Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?

Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“