« »

Štvrtok 23. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci a notári Marcián a Martyrios.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätým Marciánovi a Martyriovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k zajtrajšku koná bdenie, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätým Marciánovi a Martyriovi;

Parémie na večierni: ; ; = zemetraseniu a svätému Demeterovi.

265. začalo (1 Sol 2, 9 – 14a)

Bratia, pamätáte sa na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. Sami ste svedkami, aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim. Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste kráčali, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a slávy. Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich. Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi Ježišovi.

266. začalo (1 Sol 2, 14 – 19)

Bratia, vy napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. Oni zabili Pána Ježiša i jeho prorokov a nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia, všetkým ľuďom odporujú a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov. Ale už sa im až na pokraj priblížil Boží hnev. Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár. Preto sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. Veď kto je našou nádejou, radosťou a vencom chvály – nie aj vy? – pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode?

224. začalo od polovice (Ef 4, 7 – 13)

Bratia, každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. Preto hovorí: „Keď vystupoval do výšav, zobral zajatcov a ľuďom dal dary.“ A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.

Lk 57. začalo (11, 14 – 23)

V tom čase Ježiš vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.” Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.”

Lk 58. začalo (11, 23 – 26)

Pán povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.’ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.”

Mt 34. začalo od polovice (10, 1. 5-8)

V tom čase Ježiš zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Iz 63, 15-19. 64, 1-4c. 7 – 8

Pozri sa z neba, Pane, a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc? Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie, veď si bol k nám zdržanlivý? Veď ty si náš otec, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny. Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu. Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou. Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou národy. Keď si robil divy, zostúpil si, hoci sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy. Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú. Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína. Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk. Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi a nespomínaj na hriech naveky; hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

Jer 2, 2b – 12

Toto hovorí Pán: „Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine. Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie“ – hovorí Pán. Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu! Toto hovorí Pán: „Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali? A nehovorili: „Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?“ A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným. Kňazi nevraveli: „Kdeže je Pán?“ Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili. Preto sa ešte budem pravotiť s vami – hovorí Pán – i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť. Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také! Ak si národ zmenil bohov – nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne. Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi,“ hovorí Pán.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.