« »

Utorok 22. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý mučeník Longín Stotník.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Longínovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Longínovi.

256. začalo (Kol 2,20 – 3,3)

Bratia, ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: „Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“? Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky. Vyzerá to ako múdrosť vo vlastnom náboženstve, poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela. Ak ste teda vzkriesení s Kristom, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.

292. začalo (2 Tim 2, 1 – 10)

Syn Timotej, upevňuj sa v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, odovzdávaj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných. Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal. A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode. Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému. Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia, pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané! Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu.

Lk 44. začalo (9, 23 – 27)

Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Pravdu vám hovorím: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.”

Mt 113. začalo (27, 33 – 54)

V tom čase, keď vojaci prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čiže Lebka, dali Ježišovi piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.”