« »

Sobota 21. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonika.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätým otcom.

174. začalo (2 Kor 3, 12 – 18)

Bratia, keď máme takúto nádej, môžeme hovoriť veľmi otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo sa odstraňuje v Kristovi. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

Lk 22. začalo (6, 1 – 10)

V tom čase, v istú sobotu, Ježiš išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?” Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?” I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.” V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!” On vstal a postavil sa. A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?” Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!” On to urobil a ruka mu ozdravela.

Gn 14, 14 – 20

Keď sa Abram dopočul, že Lot, jeho synovec, padol do zajatia, spočítal tých, ktorí sa narodili v jeho dome – tristo osemnástich – a hnal sa za nimi až po Dan. V noci ich prepadol, on a jeho sluhovia, a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá sa nachádza naľavo od Damasku. Priviedol naspäť každého sodomského koňa a priviedol naspäť aj Lota, svojho synovca, jeho majetok, ženy a ľud. Po návrate z vojny proti Chodorlahomerovi a kráľom, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia, kráľ Sodomčanov. A Melchizedech, kráľ Salema, priniesol chleby a víno. Bol totiž kňazom najvyššieho Boha. Požehnal Abrama a povedal: „Nech najvyšší Boh, ktorý stvoril nebo a zem, požehná Abrama! A nech je požehnaný najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov!“

Dt 1, 8 – 11. 15 – 17a

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Pozrite, pred vašou tvárou som vám odovzdal túto krajinu! Vstúpte a staňte sa dedičmi krajiny, o ktorej Pán prisahal vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju daruje im a ich potomstvu po nich!“ V tom čase som vám povedal: „Sám nebudem schopný vás viesť, pretože vás Pán, váš Boh, rozmnožil a hľa, dnes je vás toľko, ako hviezd na nebi! Nech Pán, Boh vašich otcov, k tomu pridá ešte mnohé tisíce a nech vás požehná, ako vám hovoril! Vybral som spomedzi vás múdrych, vzdelaných a rozumných mužov a ustanovil som ich, aby vám vládli ako tisícnici, stotníci, päťdesiatnici, desiatnici a pisári vašich sudcov. V tom čase som vašim sudcom prikázal: Vypočúvajte svojich bratov a spravodlivo súďte muža, ktorý má spor so svojím bratom alebo cudzincom! Pri súde nehľaďte na osobu, malého súďte rovnako ako veľkého! A nijakého človeka sa nebojte, lebo súd je Boží!“

Dt 10, 14 – 21

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Hľa, Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebo nebies, zem a všetko, čo je na nej. A predsa našiel Pán zaľúbenie vo vašich otcoch, aby ich miloval a po nich si vyvolil vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je tomu v tento deň. Obrežte si svoju tvrdosť srdca a už si nezatvrdzujte šiju, veď Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma dary. Súdi cudzinca, sirotu i vdovu a miluje cudzinca, aby mu dával jedlo a odev. Milujte cudzinca, veď ste boli cudzincami v egyptskej krajine! Pána, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a jeho menu budeš prisahať! On je tvoja chvála a on je tvoj Boh, ktorý urobil v tebe tieto veľké a slávne veci, čo videli tvoje oči.“