« »

Streda 20. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý hieromučeník Dionýz Areopagita.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Dionýzovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Dionýzovi.

243. začalo (Flp 2, 24 – 30)

Bratia, dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem. Ale pokladal som za nutné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, veď túžil vidieť vás všetkých a znepokojoval sa, lebo ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som nemal zármutok. Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

40. začalo (Sk 17, 16 – 34)

V tých dňoch, kým Pavol v Aténach čakal na Silasa a Timoteja, búril sa vo svojom duchu, keď videl, že mesto je plné modiel. Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli. A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: „Čo to chce tento tlčhuba povedať?“ Iní zasa: „Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá.“ Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. I vzali ho, zaviedli ho na Areopág a vraveli: „Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Veď niečo cudzie nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť.“ Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové. Pavol si stal doprostred Areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste veľmi oddaní božstvám. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ,Neznámemu bohu.‘ Koho teda uctievate, hoci ho nepoznáte, toho vám ja zvestujem. Boh, ktorý utvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ,Veď aj jeho pokolenie sme.‘ Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celú zem skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“ Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ Tak Pavol spomedzi nich odišiel. No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.

Lk 28. začalo (6,46 – 7,1)

Pán povedal: „Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,’ keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skale. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.” Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.

Mt 55. začalo (13, 44 – 54a)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?” „Áno, Pane,” odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.” Keď Ježiš končil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge.