« »

Streda 26. týždňa v Cezročnom období

R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom.

Kniha Jób   −   Jób 9, 1-12. 14-16

Nie je človek v práve pred Bohom

Jób odpovedal svojim priateľom: „Naozaj viem, že je to tak: ako môže byť človek v práve pred Bohom? Keby sa s ním chcel hádať, neodpovie mu ani na jedno z tisícich. On má múdru myseľ a silu mohutnú; kto sa mu už vzoprel a ostal v pokoji? On vrchy prenáša a ony o tom nevedia, v svojom hneve ich prevracia. On môže pohnúť zem z jej miesta, až sa jej stĺpy zachvejú. On rozkáže slnku a ono nevyjde a hviezdy zatvára akoby pod pečať. On sám rozopína nebesia a po morských vlnách sa prechádza. On stvoril Veľký voz aj Orión i Kuriatka a súhvezdia južnej oblohy. On robí veľkolepé veci a nepochopiteľné, zázraky, ktoré nik nezráta.

Ak príde ku mne, nevidím ho, keď odíde, tak to nezbadám. Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? Alebo kto mu môže povedať: ‚Čo robíš?‘ Veď kto som ja, že by som mu mohol odpovedať, kde nájsť slová, aby som sa s ním mohol rozprávať?

Lebo aj keby som bol v práve, neozval by som sa, len by som prosil svojho sudcu o milosť. A keď ho budem vzývať a on ma vyslyší, nebudem môcť uveriť, že počul môj hlas.“

Kniha žalmov   −   Ž 88, 10b-11. 12-13. 14-15

R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
K tebe, Pane, volám deň čo deň *
a k tebe ruky vystieram.
Či mŕtvym budeš robiť zázraky? *
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? R.
Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote *
a na mieste zániku o tvojej vernosti?
Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch *
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? R.
Ale ja, Pane, volám k tebe, *
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
Prečo ma, Pane, odháňaš? *
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 9, 57-62

Aleluja, aleluja, aleluja. Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom.
Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš

Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

Inému vravel: „Poď za mnou!“

On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“

Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“

Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“