« »

BUĎ:
Utorok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Svätý prorok Micheáš.
/Posledný deň uspenského pôstu./

ALEBO:
Predsviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Prenesenie úctyhodných pozostatkov nášho prepodobného otca Teodóza, pečerského igumena.
Utorok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
/Posledný deň uspenského pôstu./


Ak sa berie 1. možnosť:
Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.


Ak sa berie 2. možnosť:

Evanjelium na utierni: = svätému Teodózovi.

Apoštol na liturgii: = svätému Teodózovi, a  = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.
Evanjelium na liturgii: = svätému Teodózovi, a  = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.


Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Bohorodičke.


187. začalo (2 Kor 8,16 – 9,5)

Bratia, vďaka Bohu, ktorý vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba odišiel vám. Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal v tejto milosti, ktorú konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme. Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Bohom, ale aj pred ľuďmi. Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje. Pokiaľ ide o Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime. O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. Veď poznám vašu ochotu, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.

189. začalo (2 Kor 9,12 – 10,7)

Bratia, vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu. Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar. Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. Veď žijeme v tele, ale nebojujeme podľa tela – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná. Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my.

Mk 12. začalo (3, 13 – 19)

V tom čase Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať a dal im moc uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, ďalej Andreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil.

Mk 13. začalo (3, 20 – 27)

V tom čase Ježiš vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.” Zákonníci, čo zostúpili z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom” a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.” On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.“

Lk 24. začalo (6, 17 – 23a)

V tom čase Ježiš zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:

„Blažení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

Blažení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blažení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

Blažení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!“

334. začalo (Hebr 13, 7 – 16)

Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Mt 43. začalo (11, 27 – 30)

Pán povedal svojim učeníkom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”

Gn 28, 10 – 17

Jakub odišiel od Studne prísahy a kráčal do Charranu. Našiel akési miesto a tam spal, veď slnko zapadlo: Zobral z kameňov toho miesta, položil si pod hlavu a spal na tom mieste. A mal sen: Videl rebrík upevnený na zemi, ktorého vrchol siahal do neba, a Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. Opieral sa oňho Pán a povedal: Ja som Boh Abraháma, tvojho otca, a Boh Izáka. Neboj sa: Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako piesku na zemi a rozšíri sa k moru, na juh, na sever i na východ. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme. A hľa, ja som s tebou, chránim ťa na každej ceste, ktorou pôjdeš, a privediem ťa naspäť do tejto krajiny, lebo ťa neopustím, kým neurobím všetko, čo som ti povedal. Jakub sa prebudil zo svojho spánku a povedal: Na tomto mieste je Pán, ale ja som to nevedel! Zľakol sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto je výlučne Boží dom a toto je brána do neba!

Ez 43,27 – 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!

Prís 9, 1 – 11

Múdrosť si postavila dom a upevnila sedem stĺpov. Pozabíjala svoje obetné zvieratá, do svojej čaše namiešala víno a pripravila svoj stôl. A vyslala svojich sluhov, aby ohlasovaním z výšiny pozvala k čaši, hovoriac: Ten, kto je nerozumný, nech sa nakloní ku mne. Tým zasa, ktorým chýba rozum, povedala: Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala. Zanechajte nerozumnosť a budete žiť, hľadajte rozumnosť, aby ste žili, a dostanete chápavosť v poznaní. Kto napomína zlých, ten samému sebe zapríčiní stratu cti a kto karhá bezbožného, ten samému sebe spôsobí potupu, lebo karhanie bezbožného sú preňho rany. Nekarhaj zlých, aby ťa nezačali nenávidieť; karhaj múdreho a bude ťa milovať. Daj príležitosť múdremu a bude ešte múdrejší; daj poučenie spravodlivému a bude ho ešte viac prijímať. Začiatkom múdrosti je Pánova bázeň a rada svätých je chápavosť. Lebo poznať zákon je dobrá myšlienka. Veď takto budeš dlho žiť a pridajú sa ti roky života.