« »

Svätej Kláry, panny
(spomienka)

R.: Pane, ty neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Kniha proroka Habakuka   −   Hab 1, 12 – 2, 4

Spravodlivý bude žiť zo svojej viery

Pane, vari nie si od počiatku? Môj Boh, môj Svätý, čo neumiera? Pane, za sudcu si ho postavil; skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil.

Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo, nemôžeš hľadieť na neprávosť. Prečo teda hľadíš na ničomníkov a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého?

Ľudí si urobil podobných rybám v mori, podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou; všetkých vylovuje svojou udicou, vyťahuje ich v svojej sieti a zbiera do svojho čereňa, raduje sa z toho a plesá. Zato prináša obete svojej sieti a svojmu čereňu kadidlo, veď ich pomocou má mohutný úlovok a výdatné jedlo.

Preto bude teda stále tasiť svoj meč a bez milosti zabíjať národy?

Budem stáť na stráži, postavím si rozhľadňu a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie, čo odpovie na moju žalobu.

A Pán mi povedal: „Napíš videnie, vry ho do tabúľ, aby sa to ľahko čítalo. Lebo videnie ešte čaká na svoj čas, ale sa náhli k splneniu, nesklame. Ak sa aj oddiali, čakaj naň, lebo určite príde a nebude meškať! Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

Kniha žalmov   −   Ž 9, 8-9. 10-11. 12-13

R.: Pane, ty neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy. R.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. R.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 17, 14-20

Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Ak budete mať vieru, nič vám nebude nemožné

K Ježišovi pristúpil istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: „Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, no nemohli ho uzdraviť.“

Ježiš povedal: „Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.“ Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý.

Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

On im povedal: „Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto ta!‘ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“