« »

Pondelok 17. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Petra Chryzológa, biskupa a učiteľa Cirkvi
alebo Blahoslavenej Zdenky Cecílie Schelingovej, panny a mučenice
(ľubovoľná spomienka)

R.: Opustil si Boha, svojho stvoriteľa.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

Kniha proroka Jeremiáša   −   Jer 13, 1-11

Ľud bude ako opasok, čo už nie je na nič

Pán mi povedal: „Choď, zaobstaraj si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedávaj.“ Zaobstaral som si teda opasok podľa Pánovho slova a opásal som si ním bedrá.

A Pán prehovoril ku mne druhý raz: „Vezmi opasok, čo si si zaobstaral a máš okolo bedier, vstaň a choď k Eufratu a tam ho skry do skalnej trhliny.“ Šiel som teda a skryl som ho pri Eufrate, ako mi kázal Pán.

Po mnohých dňoch mi Pán povedal: „Zober sa, choď k Eufratu a vezmi si stadiaľ opasok, ktorý som ti tam kázal schovať.“ Tak som išiel k Eufratu, kopal som a vzal som si opasok z miesta, kde som ho bol schoval. Ale opasok tak spráchnivel, že nebol na nič.

Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: „Toto hovorí Pán: Takto nechám spráchnivieť veľkú pýchu Júdu i Jeruzalema. Ten skazený ľud bude ako tento opasok, čo už nie je na nič, lebo nechcú počúvať moje slová; hovejú zlým žiadostiam svojho srdca a vláčia sa za cudzími bohmi: slúžia im a klaňajú sa im. Veď ako opasok prilieha k bedrám muža, tak som ja vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu – hovorí Pán –, aby boli mojím ľudom, mojou slávou, chválou a ozdobou; ale oni nepočúvali.“

Kniha Deuteronómium   −   Dt 32, 18-19. 20. 21

R.: Opustil si Boha, svojho stvoriteľa.
Skalu si zanedbal, čo ťa zrodila, *
zabudol si na Pána, svojho stvoriteľa.
Pán to videl a zavrhol ich, *
lebo ho hnevali jeho synovia a dcéry. R.
Povedal: „Skryjem pred nimi svoju tvár *
a uvidím, ako sa to s nimi skončí.
Lebo je to zvrhlé pokolenie, *
neverní synovia. R.
Provokovali ma tým, čo nie je Boh, *
hnevali ma svojimi márnosťami.
Ja ich budem provokovať tým, čo nie je ľud, *
pochabým národom ich nahnevám.“ R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 13, 31-35

Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
Horčičné zrnko vyrastie a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch

Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“

Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“