« »

Sobota 12. týždňa v Cezročnom období
alebo Prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Nezabúdaj, Pane, na svojich úbožiakov.
Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

Kniha Náreky   −   Nár 2, 2. 10-14. 18-19

Volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona

Pán zničil bez milosti všetky Jakubove nivy; v svojom hneve zboril pevnosti judskej dcéry; zrazil na zem, potupil jej kráľovstvo a kniežatá.

Na zemi sedia, zamĺkli starci sionskej dcéry; na hlavu sypú si popol, do vrecoviny sa odiali; až po zem si zvesili hlavy jeruzalemské panny.

Oči mám vpadnuté od sĺz, vnútro sa mi búri, pečeň mi na zem vyteká pre nešťastie dcéry môjho ľudu; nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta.

Vravia svojim matkám: „Kde je pšenica a víno?“ a padajú ako prebodnuté po uliciach mesta, vydychujú dušu v lone svojich matiek.

Komu ťa prirovnám, komu pripodobním, dcéra Jeruzalema? S kým ťa porovnám, ako ťa poteším, panna, dcéra Siona? Tvoje nešťastie je veľké ako more, kto ti pomôže?

Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali, aby zvrátili tvoj osud; vraveli ti videnia klamstva a podvodu.

Zo srdca volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona, ako potok vylievaj slzy vo dne i v noci. Nedopraj si odpočinok, nech sa nezaviera zrenica tvojho oka.

Vstaň a nariekaj v noci, na začiatku každej nočnej stráže, vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pána, dvíhaj k nemu svoje ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc.

Kniha žalmov   −   Ž 74, 1-2. 3-4. 5-7. 20-21

R.: Nezabúdaj, Pane, na svojich úbožiakov.
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *
a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
Pamätaj na svoj ľud, *
ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *
vrch Sion, na ktorom prebývaš. R.
Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *
nepriateľ spustošil celú svätyňu.
Tí, čo ťa nenávidia,
ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *
vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. R.
Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *
v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové *
a stŕhajú ich sekerou i hákom.
Podpálili tvoju svätyňu, *
príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. R.
Zhliadni na svoju zmluvu, *
veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
Pokorný nech sa s hanbou nevracia, *
chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 8, 5-17

Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.

Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“

A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“