« »

Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi
(spomienka)

R.: Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch, veď ma vo svojej pravde.

Prvá kniha kráľov   −   1 Kr 18, 20-39

Nech tento ľud pozná, že ty si Pán a že ty si obrátil ich srdce

Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel.

Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo. Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky; oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“

Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili.

Na poludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom, ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.

Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene. Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal: „Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.

Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si obrátil ich srdce!“

Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“

Kniha žalmov   −   Ž 16, 1-2a. 4ab. 5+8. 11

R.: Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. *
Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“ R.
Rozmnožujú sa útrapy tých, †
čo sa ženú za cudzími bôžikmi. *
Nebudem vylievať krv na ich obetu. R.
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. R.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 5, 17-19

Aleluja, aleluja, aleluja. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch, veď ma vo svojej pravde.
Kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude veľký

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“

ORDINARIÁT OS a OZ SR: Výročie posviacky katedrálneho chrámu svätého Šebastiána v Bratislave
(v ordinariáte sviatok; v katedrále slávnosť)

alebo (v katedrále toto čítanie ako druhé)
R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 56, 1. 6-7

Cudzincov privediem na svoj svätý vrch

Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.

A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 3, 9c-11. 16-17

Ste Boží chrám

Bratia, vy ste Božia stavba.

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.

Kniha žalmov   −   Ž 84, 3. 4. 5+10. 11

R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 2, 13-22

Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Hovoril o chráme svojho tela

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela.

Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.