« »

Posviatok Polovice Päťdesiatnice – jej 31. deň.
Svätý prorok Jeremiáš.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Jeremiášovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Jeremiášovi.

31. začalo (Sk 12,25 – 13,12)

V tých dňoch, keď Barnabáš a Šavol splnili svoju úlohu, vrátili sa z Jeruzalema do Antiochie a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. V cirkvi, ktorá bola v Antiochii, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

156. začalo (1 Kor 14, 20 – 25)

Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí. V zákone je napísané: „Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu,“ hovorí Pán. A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich. Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a zvestuje: „Naozaj je Boh medzi vami!“

Jn 33. začalo (8, 51 – 59)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.” Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ,Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.’ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?” Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ,On je náš Boh,’ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.” Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.” Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Lk 14. začalo (4, 22b – 30)

V tom čase sa zástupy divili milým slovám, ktoré vychádzali z Ježišových úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?” On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.” A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.” Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.