« »

Streda Veľkého týždňa

R.: Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi; vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 50, 4-9b

Tvár som si nezakryl pred potupou
Tretia pieseň o Pánovom Služobníkovi

Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.

Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.

Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je ten, čo mi dá za pravdu; kto sa chce prieť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne!

Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť?

Kniha žalmov   −   Ž 69, 8-10. 21-22. 31+33-34

R.: Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. R.
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. *
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit,
no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, *
ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, *
a keď som bol smädný, napojili ma octom. R.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 26, 14-25

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi; vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.
Syn človeka ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu, kto ho zrádza

Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“

On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“

Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“

On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“

Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“