« »

Streda šiesteho týždňa Veľkého pôstu – 38. deň Štyridsiatnice.
Náš prepodobný otec Jakub Vyznávač, katánijský biskup.

Toto je čiastočne aliturgický deň.


Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.
Parémie na LVPD: ; = obidve z daného dňa.

Iz 58, 1 – 11a

Takto hovorí Pán: Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu! Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti: Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?! A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: Hľa, tu som! Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie. A tvoj Boh bude zakaždým s tebou.

Gn 43, 26-31a. 45, 1-16

Keď Jozef vošiel do domu, jeho bratia mu odovzdali dary, ktoré mali so sebou v dome, a poklonili sa pred ním až po zem. Jozef sa ich vypytoval, ako sa majú, a vravel: „Má sa dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?“ Oni odpovedali: „Tvoj sluha, náš otec, ešte žije.“ Pritom sa mu hlboko poklonili. Keď zodvihol oči, zbadal svojho brata Benjamína, syna svojej matky, a povedal: „To je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?“ A riekol: „Nech sa nad tebou zmiluje Boh, syn môj!“ Nato sa Jozef rýchlo vytratil, lebo ho veľmi dojala prítomnosť jeho brata a žiadalo sa mu vyplakať. I vošiel do odľahlej komnaty a tam plakal. Potom si umyl tvár, vyšiel a premáhal sa. Napokon sa Jozef už nemohol ovládať pred všetkými, čo ho obkľučovali, a zvolal: „Nech všetci vyjdú odtiaľto von!“ A tak nebol nik pri ňom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. Tu sa dal do hlasitého plaču až tak, že ho počuli Egypťania a zvedel o tom aj dom faraónov. Potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratia sa tak naľakali, že nemohli odpovedať bratovi. Jozef sa svojim bratom privrával: „No, poďte ku mne!“ Keď pristúpili bližšie, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive. Lebo už dva roky je v krajine hlad a bude ešte päť rokov, čo nebude ani oračky, ani žatvy. Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou. Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: „Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vládcom nad celým Egyptom, príď ku mne a neodkladaj! Budeš bývať v kraji Gesen a budeš mi nablízku ty i tvoje deti a tvoje detné deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celým tvojím majetkom. Ja sa tu budem starať o teba – lebo ešte päť rokov potrvá hlad –, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a všetko, čo je tvoje. Na vlastné oči vidíte, aj môj brat Benjamín vidí na svoje oči, že sú to moje ústa, čo s vami rozprávajú. Zvestujte teda môjmu otcovi moju veľkú hodnosť, ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli! Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca sem!“ Potom padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal. Aj Benjamín plakal na jeho hrudi. Potom pobozkal všetkých svojich bratov a plakal na ich hrudi. Napokon sa rozprávali s ním aj jeho bratia. Aj do faraónovho paláca sa dostala zvesť: „Prišli Jozefovi bratia.“ A faraón sa tomu tešil aj so svojimi služobníkmi.

Prís 21,23 – 22,4

Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka, je strážcom svojej duše pred úzkosťami. Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač, vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche. Vlastná žiadostivosť umorí leňocha, lebo sa jeho ruky štítia roboty. Celý deň modliká a modliká; spravodlivý však rozdáva a nie je lakomý. Obeta hriešnikov je odporná Pánovi, najmä vtedy, keď sa obetuje na zlý úmysel. Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť. Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv, ale statočný si dáva pozor na cestu. Nieto múdrosti, nieto rozumnosti a nieto rady proti Pánovi. Kôň býva prichystaný na deň boja, no víťazstvo dáva Pán. Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato. Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým. Prozreteľný človek predvída nehodu a vyhne sa, ale neskúsení idú ďalej a doplácajú na to. Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život.

III. 2018

 « » 
Mesiac
9.
týždeň
Št 1
Pi 2
So 3
Ne 4
10.
týždeň
Po 5
Ut 6
St 7
Št 8
Pi 9
So 10
Ne 11
11.
týždeň
Po 12
Ut 13
St 14
Št 15
Pi 16
So 17
Ne 18
12.
týždeň
Po 19
Ut 20
St 21
Št 22
Pi 23
So 24
Ne 25
13.
týždeň
Po 26
Ut 27
St 28
Št 29
Pi 30
So 31