« »

Piatok po 2. pôstnej nedeli

R.: Pamätáme, Pane, na divy, čo si učinil.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

Kniha Genezis   −   Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28

Hľa, snár prichádza; poďte, zabijeme ho

Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v starobe, a dal mu urobiť dlhú tuniku. Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.

Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri Sicheme. A Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú ovce pri Sicheme, poď, pošlem ťa za nimi.“ A Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine.

Oni ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. Medzi sebou hovorili: „Hľa, snár prichádza; poďte, zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny. A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa ukáže, čo mu pomôžu jeho sny.“

Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život.“ A ďalej im hovoril: „Neprelievajte krv. Hoďte ho do cisterny tu na pustatine a nepoškvrňujte si ruky.“ To povedal preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť jeho otcovi.

A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú tuniku a hodili ho do cisterny, v ktorej nebolo vody.

Potom si posadali a jedli chlieb. A keď zdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Galaádu. Ich ťavy niesli balzam, mastixovú živicu a ladánum do Egypta. Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme zabili svojho brata a zatajili jeho krv? Bude lepšie predať ho Izmaelitom a nepoškvrniť si ruky. Veď je to náš brat a naše telo.“ A bratia s ním súhlasili.

A keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A tí ho odviedli do Egypta.

Kniha žalmov   −   Ž 105, 16-17. 18-19. 20-21

R.: Pamätáme, Pane, na divy, čo si učinil.
Hlad privolal na krajinu *
a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
Jozefa, ktorého predali za otroka. R.
Putami jeho nohy zovreli *
a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
Pán dokázal jeho nevinnosť. R.
Vyslobodil ho posol kráľovský, *
prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
a za správcu všetkého svojho majetku. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 21, 33-43. 45-46

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
To je dedič. Poďte, zabime ho

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.

Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.

Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘

Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.

Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“

Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?

Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“

Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.