« »

Svätého Jána Boska, kňaza
(spomienka)

R.: Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.

Druhá kniha Samuelova   −   2 Sam 24, 2. 9-17

Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili?

Kráľ Dávid povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ A Joab odovzdal kráľovi výsledky sčítania ľudu; v Izraeli napočítali osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí narábajú mečom, a u Júdu päťstotisíc bojovníkov. Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“

Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na teba dopustiť.“

Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“ Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný –, ako padnúť do rúk človeka!“

Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov.

Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“

Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“

Kniha žalmov   −   Ž 32, 1-2. 5. 6. 7

R.: Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť *
a je oslobodený od hriechu.
Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta *
a v ktorého mysli niet podvodu. R.
Vyznal som sa ti zo svojho hriechu *
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ *
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. R.
Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe *
v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd *
sa k nemu nepriblížia. R.
Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; *
zahrnieš ma radosťou zo spásy. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 1-6

Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti

Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.

Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil.