« »

Utorok 4. týždňa v Cezročnom období

Refrén: Skloň sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

Druhá kniha Samuelova   −   2 Sam 18, 9-10. 14b. 24-25a. 30 – 19, 3

Syn môj, Absolón, radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba!

Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ Joab vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do srdca.

Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; zakričal a oznámil to kráľovi. Keď človek prišiel, kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál.

Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“

Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“

Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“

Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom národe, lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“

Kniha žalmov   −   Ž 86, 1-2. 3-4. 5-6

Refrén: Skloň sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, *
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; *
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. R.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, *
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, *
veď k tebe dvíham svoju dušu. R.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý *
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, *
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 5, 21-43

Aleluja, aleluja, aleluja. On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Dievča, hovorím ti, vstaň!

Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.

Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“

Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“

Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov.

I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

I. 2018

 « » 
Mesiac
1.
týždeň
Po 1
Ut 2
St 3
Št 4
Pi 5
So 6
Ne 7
2.
týždeň
Po 8
Ut 9
St 10
Št 11
Pi 12
So 13
Ne 14
3.
týždeň
Po 15
Ut 16
St 17
Št 18
Pi 19
So 20
Ne 21
4.
týždeň
Po 22
Ut 23
St 24
Št 25
Pi 26
So 27
Ne 28
5.
týždeň
Po 29
Ut 30
St 31