« »

Piatok 2. týždňa v Cezročnom období

R.: Zmiluj sa Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou.
Aleluja, aleluja, aleluja. V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.

Prvá kniha Samuelova   −   1 Sam 24, 3-21

Nesiahnem naň rukou, pretože on je Pánov pomazaný

Saul si vzal tritisíc mužov, vybraných z celého Izraela, a išiel hľadať Dávida i jeho ľudí smerom ku skalám kozorožcov. Tak prišiel k ovčím košiarom, čo boli pri ceste.

Tam bola jaskyňa a Saul do nej vošiel. No v zadnej časti jaskyne sa skrýval Dávid so svojimi ľuďmi. Vtedy povedali Dávidovi jeho muži: „Hľa, toto je deň, o ktorom ti povedal Pán: ‚Vydám ti tvojho nepriateľa a urobíš s ním, ako sa ti bude páčiť.‘“ Dávid vstal a potichu odťal okraj Saulovho plášťa. Ale potom sa Dávidovi rozbúchalo srdce z toho, že odťal okraj Saulovho plášťa, a povedal svojim mužom: „Nech mi je Pán milostivý, aby som to neurobil svojmu pánovi, Pánovmu pomazanému; aby som nesiahol naň svojou rukou, lebo on je Pánov pomazaný.“ Týmito slovami Dávid zadržal svojich mužov a nedovolil im vrhnúť sa na Saula.

Saul vyšiel z jaskyne a pokračoval v ceste. Ale potom vstal aj Dávid, vyšiel z jaskyne a kričal za Saulom: „Pán môj, kráľ!“ Saul sa obzrel a Dávid sa úctivo sklonil až k zemi, poklonil sa a povedal Saulovi: „Prečo počúvaš ľudí, čo hovoria: ‚Dávid ti strojí úklady?‘ Hľa, dnes si na vlastné oči videl, že ťa Pán dnes v jaskyni vydal do mojej ruky. A vraveli mi, aby som ťa zabil. Ale ja som sa zľutoval nad tebou, lebo som si povedal: Nesiahnem rukou na svojho pána, pretože on je Pánov pomazaný a môj otec. Len sa pozri, poznáš okraj svojho plášťa v mojej ruke! Lebo ak som odťal okraj tvojho plášťa, tak len preto, že som ťa nechcel zabiť. Vidíš, nie je vo mne zlosť ani neprávosť, a tak som sa ani neprevinil proti tebe. A ty mi číhaš na život, chceš ma zabiť. Nech Pán rozsúdi medzi mnou a tebou, nech sa Pán pomstí na tebe za mňa, no moja ruka na teba nesiahne. Ako hovorí aj staré príslovie: ‚Od zločincov vychádza zločin.‘ Nuž moja ruka nesiahne na teba. Proti komu to vytiahol kráľ Izraela? Kohože prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu. Pán nech je sudcom a nech súdi medzi mnou a tebou. Nech vidí, nech rozhodne môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky.“

Keď to Dávid dopovedal, Saul sa ho opýtal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ A Saul pozdvihol svoj hlas, plakal a povedal Dávidovi: „Ty si spravodlivejší ako ja: ty si mi preukázal dobro a ja som sa ti zlom odplatil. Dnes si ukázal, aké dobro si mi urobil, lebo Pán ma vydal do tvojej ruky a nezabil si ma. Veď kto prepustí svojho nepriateľa dobrou cestou, keď sa s ním stretne? Nech ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal. A teraz viem určite, že budeš kráľom a dostaneš do rúk kráľovstvo Izraela.“

Kniha žalmov   −   Ž 57, 2. 3-4. 6+11

R.: Zmiluj sa Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, *
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište, *
kým sa nepominú nástrahy. R.
Volám k Bohu, k Najvyššiemu, *
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.
On zošle pomoc z neba a zachráni ma; †
zahanbí tých, čo ma týrajú. *
Boh zošle svoju milosť a pravdu. R.
Bože, vznes sa nad nebesia *
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo *
a tvoja vernosť až po oblaky. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 3, 13-19

Aleluja, aleluja, aleluja. V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.
Povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, aby boli s ním

Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.