« »

Utorok 33. týždňa po Päťdesiatnici.
Poklona úctyhodným reťaziam svätého a všechválneho apoštola Petra.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätému Petrovi; ak sa však zajtrajší sviatok bude sláviť s bdením, tak po radovom čítaní z tohto dňa aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätému Petrovi; ak sa zajtrajší sviatok bude sláviť s bdením, tak po radovom čítaní z tohto dňa aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätému Antonovi Veľkému.

60. začalo (1 Pt 3, 10 – 22)

Milovaní, „kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Nech sa vyhýba zlu a robí dobre, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo.“ Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blažení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale posväcujte Pána, Krista, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale oživený Duchom. V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, a to osem duší. To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha dobré svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý vystúpil do neba, je po Božej pravici a podriadení sú mu anjeli, mocnosti a sily.

29. začalo (Sk 12, 1 – 11)

V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

61. začalo (1 Pt 4, 1 – 11)

Milovaní, keďže Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom, aby zostávajúci čas v tele nežil ľudským túžbam, ale Božej vôli. Dosť bolo času, čo ste predtým strávili podľa žiadostí pohanov: žili ste vo výstrednostiach, v náruživostiach, v opilstve, v obžerstve, v pijatikách a v hanebnom modlárstve. Čudujú sa, že sa už s nimi nevrháte do toho istého prúdu výstredností, a rúhajú sa. Avšak vydajú počet tomu, ktorý je pripravený súdiť živých i mŕtvych. Veď preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli súdení podľa ľudí v tele, a žili podľa Boha v Duchu. Priblížil sa koniec všetkého. Preto buďte rozumní a bdejte na modlitbách. A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov. Buďte vzájomne pohostinní bez šomrania. Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len ako z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

Mk 55. začalo (12, 18 – 27)

V tom čase prišli k Ježišovi saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.” Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba’? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.”

Jn 67. začalo (21, 15 – 25)

V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

Mk 56. začalo (12, 28 – 37)

V tom čase pristúpil k Ježišovi jeden zo zákonníkov, ktorý počúval saducejov, ako sa s ním hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?” Ježiš mu odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!’ Toto je prvé prikázanie. Druhé sa mu podobá: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!’ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.” Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu, z celej duše a z celej sily ‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého’ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.” Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.” A už sa ho nik neodvážil vypytovať. Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.’ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?” A veľký zástup ho počúval s radosťou.

Múd 3, 1 – 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 5,15 – 6,3b

Spravodliví žijú naveky; ich odmena je v Pánovi a starostlivosť o nich od Najvyššieho. Vďaka tomu prijmú nádherné kráľovstvo a veniec dobra z Pánovej ruky, lebo pravicou ich zatôni a ramenom ich ochráni. Namiesto plnej výzbroje si vezme svoju horlivosť a zo stvorených vecí urobí zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si pancier spravodlivosti a namiesto prilby si nasadí nepokrytecký súd. Namiesto nepremožiteľného štítu si zoberie nábožnosť a namiesto meča si naostrí prudký hnev; spolu s ním pôjde svet do boja proti bláznom. Budú biť dobre cielené strely hromov – z oblakov poletia do cieľa ako z dobre napätej kuše, sťa zo zbrane na hádzanie kameňov plnej hnevu poletí krupobitie. Rozbúri sa proti nim morská voda a prudko ich zaplavia rieky. Postaví sa proti nim silný vietor a rozpráši ich sťa víchrica. Porušovanie zákona spustoší celú zem a konanie zla prevráti tróny silných. Počujte teda, králi, a chápte; poučte sa, sudcovia končín zeme. Vnímajte, vy, ktorí vládnete nad množstvom a pýšite sa zástupmi národov, lebo mocou vás obdaroval Pán a silou Najvyšší.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.

I. 2018

 « » 
Mesiac
1.
týždeň
Po 1
Ut 2
St 3
Št 4
Pi 5
So 6
Ne 7
2.
týždeň
Po 8
Ut 9
St 10
Št 11
Pi 12
So 13
Ne 14
3.
týždeň
Po 15
Ut 16
St 17
Št 18
Pi 19
So 20
Ne 21
4.
týždeň
Po 22
Ut 23
St 24
Št 25
Pi 26
So 27
Ne 28
5.
týždeň
Po 29
Ut 30
St 31