« »

Posviatok Osvietenia.
Sobota po Osvietení.
Sobota 32. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci Hermyl a Stratonik.
Naši prepodobní otcovia, ktorí boli zavraždení na vrchu Sinaj a na púšti Raita – presun z nasledujúceho dňa.


Apoštol na liturgii: = zo soboty po Osvietení, a  = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = zo soboty po Osvietení, a  = radové čítanie.

233. začalo (Ef 6, 10 – 17)

Bratia, upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo my nebojujeme s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, s duchmi zla v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Predovšetkým si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy Zlého! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!

273. začalo (1 Sol 5, 14 – 23)

Bratia, vyzývame vás: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, so všetkými majte trpezlivosť! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe! Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.

Mt 7. začalo (4, 1 – 11)

V tom čase Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.” On odvetil: „Napísané je: ,Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.’” Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ,Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.’” Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ,Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.’” A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.” Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ,Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.’” Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Lk 84. začalo (17, 3 – 10)

Pán povedal: „Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie ‚Ľutujem,’ odpusť mu!” Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!” Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,’ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď zaujmi miesto pri stole’? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom’? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’”