« »

Predsviatok a predvečer Osvietenia.
Svätí mučeníci Teopempt a Teónas.
Prepodobná Synkletika.

Toto je čiastočne aliturgický deň.


Parémie na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: .
na 3. hodinke: .
na 6. hodinke: .
na 9. hodinke: .

Apoštol na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: ,
na 3. hodinke: ,
na 6. hodinke: ,
na 9. hodinke: .

Evanjelium na kráľovských hodinkách:
na 1. hodinke: ,
na 3. hodinke: ,
na 6. hodinke: ,
na 9. hodinke: .


Parémie na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; ; .

Verše k tropáru po 3. parémii: .
Verše k tropáru po 6. parémii: .

Apoštol na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: .

Evanjelium na večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého: .


Parémie na veľkom svätení vody: ; ; .
Apoštol na veľkom svätení vody: .
Evanjelium na veľkom svätení vody: .

Iz 35, 1 – 10

Takto hovorí Pán: Teš sa, pláň a pustatina! Plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka! Prekvitať bude a plesať, áno, zaplesá, zajasá, bude jej daný skvost Libanonu, nádhera Karmelu a Sárona. Oni uvidia Pánovu slávu, velebu nášho Boha. Upevňujte ruky sklesnuté, posilňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh. Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.“ Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine. Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny. I bude tam chodník, cesta: cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej, ani prostoduchí tam nezblúdia. Nebude tam leva a dravá zver ta nevystúpi, nenájde sa tam; len vykúpení budú kráčať. A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion. Ustavičná radosť bude na ich hlavách, radosť a rozkoš dosiahnu a zmizne starosť a vzdychanie.

Iz 1, 16 – 20

Takto hovorí Pán: Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna. Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove.

Iz 12, 3 – 6

Takto hovorí Pán: Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy a poviete v ten deň: „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno. Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi. Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela.“

Iz 49, 8 – 15

Takto hovorí Pán: „V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá a povedal väzňom: ‚Vyjdite!´ a tým, čo sú vo tme: ,Zjavte sa!´. Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí. Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia. Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny.“ Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva. Ale Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovanie nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.

33. začalo (Sk 13, 25 – 33a)

V tých dňoch, keď Ján končil svoj beh, hovoril: ,Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať sandále na nohách.‘ Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša.

42. začalo (Sk 19, 1 – 8)

V tých dňoch, keď bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Svätého Ducha, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že jestvuje Svätý Duch.“ On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Svätý Duch; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.

91. začalo (Rim 6, 3b – 11)

Bratia, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, v jeho smrť sme pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako Kristus vstal z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Ak sme sa mu totiž stali podobnými v jeho smrti, budeme mu podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Veď keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

302. začalo (Tít 2, 11-14; 3, 4-7)

Syn Títus, zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blaženú nádej a zjavenie sa slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch. Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy vo Svätom Duchu, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.

Mt 5. začalo (3, 1 – 11)

V tom čase vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.” To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ,Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!’” Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ,Naším otcom je Abrahám!’ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom.“

Mk 1. začalo (1, 1 – 8)

Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. U Prorokov je napísané: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!’” Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom.”

Mk 2. začalo (1, 9 – 15)

V tom čase prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.” A hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.”

Mt 6. začalo (3, 13 – 17)

V tom čase Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja potrebujem krst od teba, a ty prichádzaš ku mne?” Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.” Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.”

Gn 1, 1 – 13

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň jeden. Potom Boh povedal: Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. Vody, ktoré boli pod nebom, sa zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. A Boh nazval súš zemou a zhromaždisko vôd nazval morom. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Ex 14, 15-18. 21-23. 27-29a

Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! Zdvihni svoju pravicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici. Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti však po suchu prešli stredom mora.

Ex 15,22 – 16,1a

Mojžiš s Izraelom sa pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Horkosť. A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. A povedal: „Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode. A pohli sa z Elimu a celá izraelská pospolitosť prišla na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom.

Joz 3, 7-8. 15-17

Pán povedal Jozuemu: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred zrakom celého Izraela, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Teraz však rozkáž kňazom, ktorí ponesú archu zmluvy: Keď prídete na okraj vody Jordána, zastavte sa v Jordáne!“ Len čo nosiči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli sa okraja vôd, hoci Jordán po všetky dni žatvy napĺňa svoje koryto, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo tečú k Pustému alebo Soľnému moru, odtiekli, až úplne zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu. Kňazi však, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána – zatiaľ všetok ľud prechádzal po suchu –, kým neprešiel všetok ľud na druhú stranu Jordána.

4 Kr 2, 6 – 14

Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!“ Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda obidvaja. Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. Vtom Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obidvaja prešli po suchu. Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!“ Odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to; ak nie, nestane sa.“ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel po suchu.

4 Kr 5, 9 – 14

Náman, knieža asýrskeho kráľa, išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a zasa budeš čistý!“ Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: „Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?“ Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: „Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!“ Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

Gn 32, 2b – 11a

Jakub sa pozrel a uvidel tábor Božích vojov, stretli ho Boží anjeli. Keď ich Jakub videl, povedal: „To je tábor Božích vojov!“ Preto nazval to miesto Manahaim. Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu, a dal im príkaz, hovoriac: „Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa. Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!“ No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!“ Jakub sa veľmi bál a trápil. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory, lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť. A Jakub sa modlil: „Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie. Nie som hodný všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo len so svojou palicou som tu prekročil Jordán.“

Ex 2, 5 – 10

Faraónova dcéra prišla k Nílu vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“

Sdc 6, 36 – 40

Gedeon povedal Bohu: „Ak chceš vyslobodiť Izraela mojou rukou, ako si povedal, hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ A stalo sa tak. Keď na druhý deň včasráno vstal a stlačil rúno, vyžmýkal z rúna rosu – plnú misu vody. Nato Gedeon povedal Bohu: „Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, keď len ešte raz poviem to isté: Len raz by som ešte chcel skúsiť s tým rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!“ A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa.

3 Kr 18, 30 – 39

Eliáš povedal všetkému ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: „Izrael bude tvoje meno.“ Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. Potom povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!“ Nato vravel: „I druhý raz!“ Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: „I tretí raz!“ A spravili to aj tretí raz, takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Pán je Boh! Pán je Boh!“

4 Kr 2, 19 – 22

Obyvatelia mesta Jericha vraveli Elizeovi: „V tomto meste sa dobre býva, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a pôda neúrodná.“ Odpovedal: „Doneste mi novú nádobu a dajte do nej soli!“ Doniesli mu to, vyšiel k vodnému prameňu, vysypal do neho soľ a povedal: „Toto hovorí Pán: Uzdravil som túto vodu a už z nej nebude vychádzať smrť ani neúrodnosť!“ Takto voda ozdravela až po dnešný deň podľa Elizeovho slova, ktoré povedal.

Ž 66, 2 – 8

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami, aby sa tvoja cesta stala známou na zemi a tvoja spása medzi všetkými národmi.

Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy. Nech sa tešia a jasajú národy, že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi.

Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy. Zem vydala svoj plod; nech nás požehná Boh, náš Boh; nech nás Boh požehná a n ech si ho ctia všetky končiny zeme.

Ž 92, 1 – 5

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.

Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, pozdvihujú rieky svoj hukot nad hukot vodných prívalov.

Nad mohutné morské príboje mocnejší je Pán na výsostiach. Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

143. začalo (1 Kor 9, 19 – 27)

Bratia, hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom – hoci sám som nebol pod zákonom –, aby som získal tých, čo boli pod zákonom. Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona – hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom –, aby som získal tých, čo boli bez zákona. Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. Robím to pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel. Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste ju získali. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.

Lk 9. začalo (3, 1 – 18)

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.’” Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: ‚Naším otcom je Abrahám!’ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.” Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?” On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!” Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?” On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!” Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?” Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!” Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Kristus. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.” A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Iz 55, 1 – 13

Takto hovorí Pán: Všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko! Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša. Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša žila; a uzavriem s vami večnú zmluvu, neklamnú milosť Dávidovu. Hľa, urobím ho svedkom pre národy, kniežaťom a vládcom kmeňov! Veď privoláš národ, ktorý nepoznáš, a národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil. Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku! Nech bezbožný opustí svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa! Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal. Áno, s radosťou vyjdete, budete vyvedení v pokoji. Vrchy a kopce prepuknú v jasot pred vami a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami. Na mieste bodľačia vyrastie cyprus, na mieste pŕhľavy vyrastie myrta. To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie.

143. začalo od polovice (1 Kor 10, 1 – 4)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more, všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžiša, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

Mk 2. začalo (1, 9 – 11)

V tom čase prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.”

I. 2018

 « » 
Mesiac
1.
týždeň
Po 1
Ut 2
St 3
Št 4
Pi 5
So 6
Ne 7
2.
týždeň
Po 8
Ut 9
St 10
Št 11
Pi 12
So 13
Ne 14
3.
týždeň
Po 15
Ut 16
St 17
Št 18
Pi 19
So 20
Ne 21
4.
týždeň
Po 22
Ut 23
St 24
Št 25
Pi 26
So 27
Ne 28
5.
týždeň
Po 29
Ut 30
St 31