Sobota
29. december 2018
meniny: Milada
Piaty deň v oktáve narodenia Pána
B
alebo
Svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka
Č
(ľubovoľná spomienka)
R.: Tešte sa, nebesia, a plesaj, zem.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán je svetlo národov, Pán je sláva svojho ľudu.
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Jána 1 Jn 2, 3-11
Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle
Milovaní, podľa toho vieme, že sme poznali Ježiša, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo.
Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Tešte sa, nebesia, a plesaj, zem.
Responzóriový žalm Ž 96, 1-2a. 2b-3. 5b-6
spievaj Pánovi, celá zem! *
Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. R.
Zvestujte jeho spásu deň čo deň. †
Zvestujte jeho slávu pohanom *
a jeho zázraky všetkým národom. R.
Pán stvoril nebesia. †
Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, *
moc a veleba v jeho svätyni. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán je svetlo národov, Pán je sláva svojho ľudu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 2, 22-35
Svetlo na osvietenie pohanov
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Počuli sme slovo Pánovo.