« »

Sobota po Kristovom narodení.
Sobota pred Osvietením.
Posviatok Narodenia Ježiša Krista.
Svätá mučenica Anýzia.
Naša prepodobná matka Melánia Rímska – presun z nasledujúceho dňa.
(Prepodobný Zótik, presbyter a opatrovateľ sirôt.)

Apoštol na liturgii: = zo soboty po Narodení, a  = zo Soboty pred Osvietením.

Evanjelium na liturgii: = zo soboty po Narodení, a  = zo Soboty pred Osvietením.

288. začalo (1 Tim 6, 11b – 16)

Syn Timotej, usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Pontským Pilátom svedectvo: Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista, ktorého vo svojom čase ukáže blažený a jediný Vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen.

284. začalo (1 Tim 3,14 – 4,5)

Syn Timotej, toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti: Boh sa zjavil v tele, bol ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovali ho národom, na svete v neho uverili, vzatý bol do slávy. Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, lebo sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou.

Mt 46. začalo od polovice (12, 15b – 21)

V tom čase išli mnohí za Ježišom a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.”

Mt 5. začalo (3, 1 – 11)

V tom čase vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.” To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ,Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!’” Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ,Naším otcom je Abrahám!’ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom.“