« »

Pondelok po 2. adventnej nedeli
alebo Svätého Damaza I., pápeža
(ľubovoľná spomienka)

R.: Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
Aleluja, aleluja, aleluja. Hľa, príde Kráľ, Pán zeme; on sám vezme z nás jarmo nášho zajatia.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 35, 1-10

Boh sám príde a spasí vás

Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne, zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu a Sárona. Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha.

Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“

Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. Lebo na púšti vyrazí voda, potoky na pustatine.

Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá pôda na pramene vôd. Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, vyrastie tŕstie a sítie. Bude tam chodník, cesta; svätou cestou sa bude volať a nečistý po nej neprejde. A bude to cesta priama, takže ani hlúpi na nej nezblúdia. Nebude tam lev, a dravá zver na ňu nevkročí, ani chýru o nej nebude; len vykúpení budú chodiť po nej.

A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom vojdú na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.

Kniha žalmov   −   Ž 85, 9ab+10. 11-12. 13-14

R.: Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; *
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, *
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. R.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, *
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, *
spravodlivosť zhliadne z neba. R.
Veď Pán dá požehnanie *
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť *
a po stopách jeho krokov spása. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 5, 17-26

Aleluja, aleluja, aleluja. Hľa, príde Kráľ, Pán zeme; on sám vezme z nás jarmo nášho zajatia.
Dnes sme videli obdivuhodné veci

Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.

Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.

Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“

Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘

Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.

Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“