« »

Sobota 25. (27.) týždňa po Päťdesiatnici.
Odovzdanie sviatku Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Naši otcovia, hieromučeníci svätý Kliment, rímsky pápež, a svätý Peter, alexandrijský biskup.
/11. deň filipovky/


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Vstupu Bohorodičky do chrámu, a  = hieromučeníkom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Vstupu Bohorodičky do chrámu, a  = hieromučeníkom.


Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri svätému Jurajovi.

Parémie na večierni, ak sa berie 3. možnosť: ; ; = všetky tri k Nedeli Krista Kráľa.

213. začalo (Gal 5,22 – 6,2)

Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj pristihli človeka pri nejakom prehrešení, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.

320. začalo (Hebr 9, 1 – 7)

Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.

246. začalo (Flp 3,20 – 4,3)

Bratia, naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a môj veniec, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní! Evodiu prosím, aj Syntychu prosím, aby rovnako zmýšľali v Pánovi. Áno, aj teba, verný spolupracovník, prosím, pomáhaj im, veď ony sa so mnou borili za evanjelium spolu s Klementom a s ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života.

Lk 51. začalo od polovice (10, 19 – 21)

Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”

Mt 11. začalo (5, 14 – 19)

Pán povedal svojim učeníkom: Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nazažnú a nepostavia pod mericu, ale na stojan, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediná jota ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

Iz 43, 9 – 14b

Takto hovorí Pán: Spoločne sa zhromaždili všetky národy a spomedzi nich sa zhromaždia vodcovia. Kto bude ohlasovať tieto veci? Alebo kto vám bude ohlasovať veci, ktoré boli od začiatku? Nech privedú svojich svedkov a nech ukážu svoju spravodlivosť, nech počujú a nech povedia pravdu! Buďte mi svedkami, aj ja budem svedok, hovorí Pán, Boh, ako aj môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste vedeli, uverili mi a pochopili, že Ja Som. Predo mnou nebolo iného Boha a po mne nebude. Ja som Boh a okrem mňa nieto záchrancu. Ja som to ohlásil a zachránil, ja som ponížil a nebolo medzi vami cudzieho. Vy ste mi svedkovia, aj ja som svedok, hovorí Pán, Boh. Ja som už od začiatku a niet nikoho, kto by vytrhol z mojich rúk. Kto odvráti to, čo urobím? Takto hovorí Pán, Boh, ktorý vás vykupuje, Svätý Izraela.

Múd 3, 1 – 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.

Iz 6, 1 – 7

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!

Jer 33, 12 – 18

Takto hovorí Pán mocností: „Na tomto pustom mieste, kde nieto človeka ani dobytka, vo všetkých jeho mestách, ešte budú príbytky pastierov, ktorí pasú svoje ovce. Cez mestá, ktoré sú na vrchoch a cez mestá, ktoré sú v nížinách, cez mestá Negebu a cez krajinu Benjamína, cez okolie Jeruzalema a cez mestá Judska ešte budú ovce prechádzať rukami toho, kto ich spočítava,“ hovorí Pán. „Hľa, prichádzajú dni,“ povedal Pán, „keď obnovím dobré slovo, ktoré som hovoril domu Izraela a domu Júdu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol Výhonok spravodlivosti, ktorý uskutoční súd a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch bude Júda zachránený a Jeruzalem zotrvá v nádeji. A toto je meno, ktorým ho budú volať: ,Pán, náš Spravodlivý’.“ Veď takto povedal Pán: „Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý sedí na tróne domu Izraela, kňazi a leviti pred mojou tvárou neprídu o muža, ktorý prináša celopaly a dar a koná obety po všetky dni.“

Dan 7, 1a. 9 – 15

Ja, Daniel, som v prvom roku Baltazára, chaldejského kráľa, vo svojom videní hľadel, kým sa nepostavili tróny a Starý dňami si nesadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trón bol ohnivý plameň a jeho kolesá spaľujúci oheň. Spred neho vychádzala ohnivá rieka. Tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Začal sa súd a otvorili sa knihy. Vtedy som sa pozeral za zvuku veľkých slov, ktoré hovoril onen roh, až kým nebolo zviera zabité a nezahynulo a jeho telo nebolo hodené do ohňa na úplné spálenie. Aj ostatným zvieratám sa odňala moc a bola im stanovená dĺžka života do času a času. Videl som v noci v sne: Hľa, na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka, prišiel až k Starému dňami a bol privedený pred neho. Jemu bola daná moc a česť i kráľovstvo a jemu budú slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho moc je večná moc, ktorá sa nepominie, a jeho kráľovstvo sa nerozpadne. Môj duch v mojom, Danielovom, postavení sa zachvel, a videnia mojej hlavy ma znepokojili.