« »

Sobota 33. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätej Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

Refrén: Pán, Boh, súdi spravodlivo národy.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Prvá kniha Machabejcov   −   1 Mach 6, 1-13

Pre zlo, ktoré som popáchal v Jeruzaleme, hyniem v hroznom zármutku

Keď kráľ Antiochus chodil po horských krajoch, začul, že v Perzii je mesto Elymaida, vychýrené bohatstvom striebra a zlata; že je v ňom veľmi bohatý chrám a v ňom zlaté rúcha, brnenie a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, Filipov syn, čo vládol prvý v Grécku.

Šiel a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať. No nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámere. Postavili sa mu na odpor, musel odtiaľ ujsť a veľmi smutný sa vracal do Babylonska.

Ešte v Perzii prišiel k nemu posol a oznámil mu, že vojsko, ktoré tiahlo do Judey, zutekalo. Že na čele veľkého vojska šiel Lyziáš, ale utiekol pred Židmi, ktorí sa zmocnili zbraní i mužstva a veľkej koristi, čo zobrali porazeným vojakom; že zbúrali ohavnú modlu, čo bol postavil na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi ako predtým i jeho mesto Betsur.

Keď to kráľ počul, pochytila ho hrôza a veľmi sa rozrušil; klesol na posteľ a ochorel od zármutku, že sa mu nestalo po vôli.

Zostal tam mnoho dní, lebo sa ho opätovne zmocňoval veľký smútok a cítil, že zomrie. Zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: „Spánok sa vzdialil z mojich očí a srdce mi zviera nepokoj. Povedal som si v duchu: Do akého súženia som sa to dostal a v akej pohrome sa to nachádzam?! Veď som býval obľúbený a milovaný, kým som bol pri moci. Teraz si spomínam na zlo, ktoré som popáchal v Jeruzaleme; ako som z neho pobral všetko zlaté a strieborné náčinie a bez príčiny som posielal nivočiť judejské obyvateľstvo. Teraz vidím, že preto na mňa doľahlo toto nešťastie, a hyniem v hroznom zármutku v cudzej krajine.“

Kniha žalmov   −   Ž 9, 2-3. 4+6. 16+19

Refrén: Pán, Boh, súdi spravodlivo národy.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. R.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky. R.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 20, 27-40

Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých

K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“

Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

XI. 2017

 « » 
Mesiac
44.
týždeň
St 1
Št 2
Pi 3
So 4
Ne 5
45.
týždeň
Po 6
Ut 7
St 8
Št 9
Pi 10
So 11
Ne 12
46.
týždeň
Po 13
Ut 14
St 15
Št 16
Pi 17
So 18
Ne 19
47.
týždeň
Po 20
Ut 21
St 22
Št 23
Pi 24
So 25
Ne 26
48.
týždeň
Po 27
Ut 28
St 29
Št 30