« »

Streda 27. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Jána XXIII., pápeža
(ľubovoľná spomienka)

R.: Ty, Pane, si zhovievavý a veľmi milosrdný.
Aleluja, aleluja, aleluja. Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.

Kniha proroka Jonáša   −   Jon 4, 1-11

Žiališ nad brečtanom a mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive?

Jonáš bol veľmi skormútený a hneval sa; modlil sa k Pánovi a vravel: „Prosím, Pane, a nesplnilo sa, čo som povedal ešte vo svojej krajine? Preto som chcel vtedy ujsť do Taršišu. Ja som vedel, že ty si Boh láskavý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúvaš sa v nešťastí. A teraz, Pane, prosím, vezmi si môj život, lebo mi lepšie zomrieť ako žiť.“

Pán povedal: „A myslíš si, že sa právom hneváš?“

Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od mesta: urobil si tam striešku, sedel v jej tôni a čakal, čo sa bude diať v meste. Pán Boh dal vyrásť brečtanu; ten sa zdvihol nad Jonáša, robil mu tieň nad hlavou a zbavil ho útrap. A Jonáš sa brečtanu veľmi potešil.

Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, Boh poslal červa, ktorý poranil brečtan, a ten vyschol. A keď vyšlo slnko, Boh rozkázal horúcemu východnému vetru a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až omdlieval; žiadal si zomrieť a vravel: „Lepšie mi zomrieť ako žiť.“

Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Myslíš si, že sa právom hneváš na brečtan?“

On odvetil: „Právom sa hnevám až na smrť.“

A Pán povedal: „Ty žiališ nad brečtanom, okolo ktorého si nepracoval ani si mu nedal rásť; ktorý za jednu noc vyrástol a za jednu noc zahynul. A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú ruku od ľavej – a okrem toho množstvo dobytka?“

Kniha žalmov   −   Ž 86, 3-4. 5-6. 9-10

R.: Ty, Pane, si zhovievavý a veľmi milosrdný.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, *
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, *
veď k tebe dvíham svoju dušu. R.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý *
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, *
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. R.
Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe †
a budú sa ti klaňať, Pane, *
a tvoje meno oslavovať.
Lebo si veľký a robíš zázraky, *
iba ty si Boh. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 11, 1-4

Aleluja, aleluja, aleluja. Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.
Pane, nauč nás modliť sa

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“

Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“

ŽILINA: Výročie posviacky katedrálneho chrámu Najvätejšej Trojice v Žiline
(v diecéze sviatok; v katedrále slávnosť)

alebo (v katedrále toto čítanie ako druhé)
R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 56, 1. 6-7

Cudzincov privediem na svoj svätý vrch

Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.

A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 3, 9c-11. 16-17

Ste Boží chrám

Bratia, vy ste Božia stavba.

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.

Kniha žalmov   −   Ž 84, 3. 4. 5+10. 11

R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 2, 13-22

Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Hovoril o chráme svojho tela

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela.

Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.