« »

POVÝŠENE ÚCTYHODNÉHO A ŽIVOTODARNÉHO KRÍŽA NAD CELÝM SVETOM – odporúčaný sviatok.


Evanjelium na utierni: = Povýšeniu úctyhodného Kríža.

Apoštol na liturgii: = Povýšeniu úctyhodného Kríža.
Evanjelium na liturgii: = Povýšeniu úctyhodného Kríža.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri Spolutrpiteľke.

Jn 42. začalo od polovice (12, 28 – 36a)

Pán povedal: „Otče, osláv svoje meno!” A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.” Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.” Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Kristus ostane naveky. Ako to teda hovoríš: ,Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!’ Kto je to ten Syn človeka?” Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.”

125. začalo (1 Kor 1, 18 – 24)

Bratia, slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.

Jn 60. začalo (19, 6b-11a. 13-20. 25-28a. 30b-35a)

V tom čase sa veľkňazi a starší uzniesli proti Ježišovi, že ho zabijú. Priviedli ho k Pilátovi a povedali: „Vezmi ho, vezmi a ukrižuj!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.” Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdny stolec na mieste zvanom Lithostrotos, po hebrejsky Gabbata. Bol Prípravný deň pred Paschou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.” Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, grécky a latinsky. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé.

Nár 1, 1abc. 2-3d. 9ef. 12. 13abef. 16. 17abcd. 20abcd

Ako sedí osamelé mesto, kedysi plné ľudu! Podobá sa vdove. Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, a niet, kto by ju potešil zo všetkých, čo ju majú radi. Priatelia ju opustili, prešli k jej nepriateľom. Pod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, odpočinok nenachádza. Na moju biedu pozri, Pane, lebo nepriateľ ma premohol! Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň páľavy svojho hnevu! Z výsosti poslal oheň do mojich kosti a pokarhal ma, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň. Pre toto plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil! Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov. Pozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, áno, veľmi som sa vzpieral.

Nár 2, 13abcd. 15. 17abc. 18ef. 19. 20ab. 3, 5. 12-13. 15. 19. 21- 23. 25-26

K čomu ťa pripodobním? K čomu ťa prirovnám, dcéra jeruzalemská? K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším, sionská dcéra, panna? Tlieskajú nad tebou do dlaní všetci, čo idú cestou, kývajú hlavou nad tebou, jeruzalemská dcéra, a hovoria: „Toto je vraj mesto vrcholnej krásy a rozkoš celej zeme?“ Spravil Pán, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené odpradávna. Nedaj si odpočinku, nech ti neustáva zrenica! Povstaň, kvíľ v noci začiatkom nočných bdení; vylej si srdce ako vodu pred Pánovou tvárou, k nemu si dvíhaj ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc. Pohliadni, Pane, pozri, s kým si to tak naložil! Obklopil, obkľúčil ma jedom a útrapami. Natiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp. Do mojich obličiek vstrelil šípy zo svojho tulca. Horkosťou ma nasýtil, opojil ma palinou. Spomeň si na moju biedu, utýranosť, na palinu a otravu. Toto si beriem k srdcu, kvôli tomu budem dúfať. Láskavosť Pána je, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom. Veľká je tvoja vernosť! Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Dobre je ticho čakať Pánovu spásu.

Nár 3, 40-41. 55-60. 64. 4, 1. 2ab. 7. 11a. 20. 5, 19. 21

Prezrime svoje cesty, preskúmajme ich a vráťme sa k Pánovi; na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu! Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom.“ Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: „Neboj sa!“ Viedol si, Pane, spory mojej duše, vykúpil si môj život. Videl si, Pane, moju utýranosť, zastaň sa môjho práva! Videl si, Pane, celú ich pomstivosť, ako sa na mňa stroja. Odplať im, Pane, podľa zásluh, podľa ich činov! Ako sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc, vzácni synovia Siona, ktorých odvažovali zlatom. Čistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovejší boli nad koraly, postava ich sťa zafír. Pán už dovŕšil svoju prchkosť. Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám – ten, o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni budeme bývať medzi národmi.“ Ty, Pane, trváš večne. Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa, naše dni obnov ako dávno!

IX. 2017

 « » 
Mesiac
35.
týždeň
Pi 1
So 2
Ne 3
36.
týždeň
Po 4
Ut 5
St 6
Št 7
Pi 8
So 9
Ne 10
37.
týždeň
Po 11
Ut 12
St 13
Št 14
Pi 15
So 16
Ne 17
38.
týždeň
Po 18
Ut 19
St 20
Št 21
Pi 22
So 23
Ne 24
39.
týždeň
Po 25
Ut 26
St 27
Št 28
Pi 29
So 30