« »

22. nedeľa v Cezročnom období

R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.

Kniha proroka Jeremiáša   −   Jer 20, 7-9

Bolo mi, akoby oheň blčal v mojom srdci

Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť; bol si mocnejší ako ja a premohol si ma. Celý deň som na posmech, každý sa mi vysmieva.

Vždy, keď hovorím, musím kričať, musím ohlasovať: ničomnosť a spustošenie. Pánovo slovo mi prináša len pohanu a posmech celý deň.

Povedal som si: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene.“ Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu odolať.

Kniha žalmov   −   Ž 63, 2. 3-4. 5-6. 8-9

R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody, R.
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať. R.
Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. R.
Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe, *
ujímaš sa ma svojou pravicou. R.

List Rimanom   −   Rim 12, 1-2

Prinášajte svoje telá ako živú obetu

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 16, 21-27

Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba

Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“

On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“