Streda
16. august 2017
meniny: Leonard
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopola. Posviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky. Streda 11. týždňa po Päťdesiatnici. (Svätý mučeník Diomédes.)
Apoštol na liturgii:
250. začalo (Kol 1, 12 - 18)
alebo
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
= svätému plátnu, a
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)
= svätému plátnu, a
Mt 96. začalo (23, 29 - 39)
= radové čítanie.
Apoštol na liturgii
250. začalo (Kol 1, 12 - 18)
Bratia, vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi, ktorý vás povolal mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.
alebo
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
a
173. začalo (2 Kor 3, 4 - 11)
Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
Evanjelium na liturgii
Lk 48. začalo od polovice (9, 51-56; 10, 22-24)
V tom čase, keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich, ako to urobil aj Eliáš?” On sa obrátil, pokarhal ich a povedal: „Neviete, akého ducha ste. Veď Syn človeka neprišiel, aby ľudské duše zatratil, ale spasil.” A odišli do inej dediny. (Obrátil sa k učeníkom a povedal:) „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.” Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.”
a
Mt 96. začalo (23, 29 - 39)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.’ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.’”